Niekedy je to, čo naozaj chceme naozaj veľmi ťažko dosiahnuteľné. Stále nad tým uvažujete, stále to chcete, no nejako sa k tomu neviete dokopať. Neviete sa dokopať k tomu, aby ste niečo robili, pretože si hovoríte, že budete musieť robiť nejaké ťažké veci, ktoré by ste ani nezvládli. Nakoniec, keď sa do toho však pustíte zistíte, že to je veľmi jednoduché a vec, ktorú ste vždy chceli máte na dosah alebo máte omnoho viac, ako ste na začiatku chceli.
Nedávno, pri čítaní nejakých článkov, na mňa vyskočil jeden, ktorý mal v angličtine názov "Time Going Too Fast? A Psychologist Explains What You Can Do to Slow It Down". Dlhšie som na názov pozerala a trochu som rozmýšľala. Čím som staršia, ten čas ide fakt rýchlejšie. Dokonca je to podložené aj niekoľkými vedeckými štúdiami, ktoré potvrdzujú, že čím sme starší, iným spôsobom prijímame informácie a skutočnosť, v ktorej žijeme. Tým pádom pre nás plynie čas omnoho rýchlejšie. Určite si dobre pamätáte svoje detstvo, kedy sa vám jeden deň zdal neskutočne dlhým a pri predstave jedného roka ste si zakrývali otvorené ústa, pretože sa vám to zdalo ako tak dlhé obdobie, ktoré si jednoducho neviete predstaviť.
Dlhšie sme tu nemali sekciu s nejakými "citátmi". A síce nie som nejakým úplným fanúšikom citátov, keď nejaké nájdem a sú dobré, hneď si ich zapisujem. A tak mám pre vás dnes okrem bežných fotiek nejakých nových kúskov aj zopár citátov :) Poďme na to!
Ahojte!
Dnes len narýchlo. Chcem vám ukázať túto krásnu sukňu, ktorá mi prišla z Bonprixu a je perfektná aj na toto stále chladné počasie :)
Niekedy je to, čo naozaj chceme naozaj veľmi ťažko dosiahnuteľné. Stále nad tým uvažujete, stále to chcete, no nejako sa k tomu neviete dokopať. Neviete sa dokopať k tomu, aby ste niečo robili, pretože si hovoríte, že budete musieť robiť nejaké ťažké veci, ktoré by ste ani nezvládli. Nakoniec, keď sa do toho však pustíte zistíte, že to je veľmi jednoduché a vec, ktorú ste vždy chceli máte na dosah alebo máte omnoho viac, ako ste na začiatku chceli.
Keď začnete makať na niečom naozaj poriadne, uvedomíte si, že tá cesta je naozaj skvelá. Samozrejme, teším sa na cieľ, no celkovo niekedy aj ťažká a kostrbatá cesta, ktorá tam vedie je krásna. Pretože tešiť sa na cieľ je úplne normálne, no užívať si spôsob s cestu, ktorá tam vedie je už pre mnohých ťažšia. Takisto som to mala aj ja.
kabát – Bonxprix
Žiť naplno. Píše sa to v mnohých motivačných článkoch. Na mnohých weboch. Hovorí sa to v televízií. V seriáloch. Vo filmoch.
Keď však porozmýšľate nad tým, čo to vlastne znamená, prišli ste na niečo? Pre každého je totižto "žiť naplno" niečo iné.
Dnešný článok bude trochu dlhší, a preto, ak máte čas, spravte si pohodlie, vezmite si nejaké jedlo alebo nápoj a oddýchnite si pri ňom.
Pred cca mesiacom som sa vrátila z dovolenky. Úprimne, vždy, keď som išla na nejaký dovolenku, pre mňa to dovolenka ani nebola. Dovolenka to bola skôr pre mojich rodičov, ktorí potrebovali vypnúť, oddýchnuť si od všetkého stresu a zhonu z práce a užívať si voľné dni, kedy sa môžu poriadne vyspať a nemusia myslieť na nič iné okrem toho, čo si dajú na raňajky, obed či večeru. Pre mňa a moju sestru to boli vždy ďalšie dni voľna ako aj po celé prázdniny s tým rozdielom, že sme boli na inom mieste, niekde pri mori. Niekde kde vial teplý vánok, mali ste soľ vo vlasoch a boli ste opálení. To, že to pre mňa nebola dovolenka, ale prázdniny pri mori som si uvedomila len nedávno. Presnejšie tento rok aj napriek tomu, že pracujem už tri roky.
Neviem či to je tým, že som doteraz brala moju prácu skôr ako hobby a ako niečo, čo robím najmä kvôli tomu, že ma to baví, alebo to bolo skôr preto, lebo som bola akoby ešte stále dieťaťom, no až tento rok som už len čakala posledné dni na to, kedy príde deň D, sadneme do auta, za sebou nechám 10 dní vypnutý notebook a mobil spolu s internetom budem používať len na spojenie s mojimi priateľmi.
Nedávno som mala takú "nostalgickú" chvíľku. Čítala som si staré články na blogu, prezerala si staršie fotky a celkovo som sa tak presunula do minulosti. Pozerala som si dokonca aj staré konverzácie s viacerými ľuďmi a pripomenula som si skvelé časy, ktoré som strávila na strednej škole. Pomaly všetko končí a ja cítim dva zmiešané pocity.
Tie dva zmiešané pocity sú z toho, ako sa teším na vysokú školu, na nových ľudí, na nové prostredie a celkovo na všetko nové, no prichádza aj druhý pocit, kedy viem, že mi bude smutno za mojimi spolužiakmi, za ľuďmi, ktorých mám rada a za priateľmi, s ktorými sa už nebudem vídať každý deň.
Presne vtedy, keď som toto všetko cítila, sme sa o tom bavili s mojou najlepšou kamarátkou. Perfektne mi poradila a skvelo sme sa porozprávali. Povedala mi presne to, čo som potrebovala počuť a najmä pravdu. Povedala mi pravdu najmä o tom, že všetko raz končí. A ja cítim, že tých päť rokov už skončiť musí.
Hádky, rozchod, zlé vzťahy medzi sebou, ohováranie a mnoho iného. Myslím, že sa to stalo snáď každému na tejto planéte. Vo väčšine prípadov sa ľudia chovajú tak, akoby oni boli "tí dobrí" a tí, ktorým bolo ublížené. Len málo ľudí si prizná, že spravilo chybu a možno by bolo dobré ospravedlniť sa alebo len ustúpiť. Každý totižto obhajuje svoje ja, svoju pravdu a to, za čím si stojí.
Máte radi nakupovanie spodnej bielizne? Ja osobne som niekedy patrila k ženám, ktoré nad tým nerozmýšľali, a kupovala som si ju len kvôli tomu, že "musím". Samozrejme, vždy som sa snažila vyberať tie najkrajšie druhy, ktoré boli na trhu – spravidla čierne s čipkou alebo iným detailom. Niekoľko rokov späť som si však konečne začala uvedomovať, že aj spodná bielizeň je dôležitou časťou, ktorú nosíme, a práve preto som si pre vás dnes pripravila článok a jeden tip na podprsenku, ktorú som si nedávno zaobstarala.
Sú dve fázy, ktoré sa často striedajú v živote človeka. Tou prvou je fáza, kedy vie presne, čo chce. Ide si za tý a silno za to bojuje. Následne prichádza fáza, ktorá sa objaví po určitom čase. Často po období, kedy je neustále niečomu vystavený a je vyčerpaný. Odrazu sa mu akosi nechce už bojovať ďalej. Nevie, čo robiť a ako sa posunúť ďalej.
Kým v prvej fáze neodradí človeka takmer nič, pretože vie, že to, čo robí je presne to, čo chce, v druhej fáze sa často podceňuje. Myslí len na zlé veci a nie je motivovaný.
Dlhý čas som si tieto fázy v živote nevšímala. Poprípade, ak som bola v prvej, šťastnej a motivovanej fáze, dúfala som, že tá druhá nepríde. Nechcela som ju. Predsa len, človek je rád na vrchole a nechce ísť z neho dolu. Bohužiaľ, tak ako sme určitý čas tam hore, musíme byť určitý čas aj tam dole. Nikto zatiaľ nezistil, prečo to tak je, no mnohí si myslia jedno.
Nedávno, pri čítaní nejakých článkov, na mňa vyskočil jeden, ktorý mal v angličtine názov "Time Going Too Fast? A Psychologist Explains What You Can Do to Slow It Down". Dlhšie som na názov pozerala a trochu som rozmýšľala. Čím som staršia, ten čas ide fakt rýchlejšie. Dokonca je to podložené aj niekoľkými vedeckými štúdiami, ktoré potvrdzujú, že čím sme starší, iným spôsobom prijímame informácie a skutočnosť, v ktorej žijeme. Tým pádom pre nás plynie čas omnoho rýchlejšie. Určite si dobre pamätáte svoje detstvo, kedy sa vám jeden deň zdal neskutočne dlhým a pri predstave jedného roka ste si zakrývali otvorené ústa, pretože sa vám to zdalo ako tak dlhé obdobie, ktoré si jednoducho neviete predstaviť.
Dnes je rok obdobím, za ktoré dúfate, že stihnete všetko, čo chcete, očakávate a plánujete.
Pred nejakým časom som na blogu uverejnila tento článok a vravím si, že je stále perfektne aktuálny a stojí za ešte jedno uverejnenie. Takže:
Mnohí chceme veľa vecí. Dokončiť úspešne školu, dobre sa zamestnať, založiť si rodinu, mať skvelého priateľa/manžela, nájsť pravú lásku, vydať knihu, vedieť dobre variť, precestovať celý svet, vidieť niektoré miesta, žiť večne, mať nekonečné množstvo peňazí, prežiť niektorý okamih znova, dostať ešte raz šancu, ktorú sme premárnili ... Mohla by som pokračovať asi donekonečna. Vecí, ktoré človek chce, je naozaj neúrekom. Kvôli toľkému množstvu si preto často ani neuvedomujeme, čo skutočne má.
Pred nejakým časom som na blogu uverejnila tento článok a vravím si, že je stále perfektne aktuálny a stojí za ešte jedno uverejnenie. Takže:
Veta, ktorú som použila ako nadpis, je naozaj krásna a má celkom hlboký zmysel. Ja osobne si myslím, že je pravdivá. Podľa mňa, človek je v skutočnosti z niečoho krásneho a úžasného. Niečoho, ako hviezdy. A aj keď by sa na túto tému dalo polemizovať naozaj veľmi dlho, v článku budem písať o niečom inom.
Niečom inom, čo sa ale mne s touto vetou spája.
Nedávno sme sa bavili s mojou Lolinou o zaujímavej téme. Ona sama ju začala, keďže v škole ju riešili. Zaujala ma, a tak som si povedala, prečo to nerozobrať aj tu, na blogu. Ako už z názvu môžete zistiť, je to multitasking. Pre niektorých úžasná vec, pre ďalších vec, ktorú nemajú radi a pre niektorých vec, ktorú ani nepoznajú (alebo len nepoznajú toto pomenovanie).
Aj keď verím, že mnohí vedia, čo multitasking znamená, našla som viacero vysvetlení, ktoré však zneli podobne ako toto: Multitasking (z anglického multi, mnoho + task, úloha) alebo súbežné spracovanie úloh alebo paralelné spracovanie viacerých úloh je vykonávanie (aspoň zdanlivé) niekoľkých úloh súčasne počítačom. (Zdroj: Wikipédia).
Nedávno som pozerala jeden diel z môjho obľúbeného seriálu The Bold Type. V jednej scéne boli spomenuté očakávania a teoreticky, dalo by sa povedať, že aj celá táto časť bola o očakávaniach. V tomto dieli sa očakávania týkali skôr práce, no v skutočnom živote sa dajú veľmi jednoducho aplikovať na celý náš život a nejaké situácie, do ktorých sa dostávame.
if it doesn't burn a little, then what's the point of playing with fire?
Žiť naplno. Píše sa to v mnohých motivačných článkoch. Na mnohých weboch. Hovorí sa to v televízií. V seriáloch. Vo filmoch. Keď však porozmýšľate nad tým, čo to vlastne znamená, prišli ste na niečo? Pre každého je totižto "žiť naplno" niečo iné. Pre niekoho je to cestovať a spoznávať nové miesta. Pre niekoho je to zamilovať sa a prežiť celý život s človekom, ktorého miluje. Pre niekoho je to zas byť v kruhu svojich priateľov. Každý má iné predstavy o tom, ako žiť naplno.
Niektorých vecí je niekedy príliš veľa. A to až tak, že síce k nim máte neutrálny postoj, odrazu sa vám akoby "zhnusia". O čom vlastne hovorím?
Dám vám príklad na reálnej veci, ktorá sa mne nedávno stala. Nikdy som nebola fanúšikom seriálu Game of Thrones. Bol to seriál, ktorý bol mimo mňa, dejom ma moc nezaujal, pretože na takéto seriály moc nie som. Nikdy som však nebola ani odporcom tohto seriálu. Nemala som proti nemu fakt nič.
