Pred nejakým časom som na blogu uverejnila tento článok a vravím si, že je stále perfektne aktuálny a stojí za ešte jedno uverejnenie. Takže:
Mnohí chceme veľa vecí. Dokončiť úspešne školu, dobre sa zamestnať, založiť si rodinu, mať skvelého priateľa/manžela, nájsť pravú lásku, vydať knihu, vedieť dobre variť, precestovať celý svet, vidieť niektoré miesta, žiť večne, mať nekonečné množstvo peňazí, prežiť niektorý okamih znova, dostať ešte raz šancu, ktorú sme premárnili ... Mohla by som pokračovať asi donekonečna. Vecí, ktoré človek chce, je naozaj neúrekom. Kvôli toľkému množstvu si preto často ani neuvedomujeme, čo skutočne má.
O tom som ale nechcela. Ja dnes predsa len budem hovoriť o tom, čo by som ešte chcela. Presnejšie o tom, čo by som NAOZAJ chcela. Kým veci, ktoré som vypísala hore, sú síce skvelé, ja túžim po jednom. Sedieť niekde, v malej zapadnutej kaviarni v New Yorku, piť dlhé hodiny kávu a pozorovať ľudí naokolo. Následne spisovať svoje poznatky, zážitky a veci, ktoré som videla do nejakého zápisníku, notebooku alebo len do mobilu. Možno z toho bude kniha, možno z toho nebude nič.
Presne toto je niečo, čo by som chcela zažiť. Na jeden deň, na jeden týždeň, na jeden rok alebo možno, aj na dlhší čas. Za ničím sa neponáhľať, užívať si každú minútu daného dňa a vychutnávať si dobrú kávu. K tejto myšlienke mi pomohla práve kniha Rozvláčna dáma - Príbehy z New Yorku, ktorú napísala práve írska novinárka Maeve Brennan. Tá "odhaľovala" podobné tajomstvá tohto mesta, sedela v malých kaviarňach a bývala v starších hotelových izbách.
Možno sa mi táto vec splní a možno nie. Raz sa k nej však určite vrátim a dám vám vedieť :).
Zverejnenie komentára