Nedávno som mala takú "nostalgickú" chvíľku. Čítala som si staré články na blogu, prezerala si staršie fotky a celkovo som sa tak presunula do minulosti. Pozerala som si dokonca aj staré konverzácie s viacerými ľuďmi a pripomenula som si skvelé časy, ktoré som strávila na strednej škole. Pomaly všetko končí a ja cítim dva zmiešané pocity.
Tie dva zmiešané pocity sú z toho, ako sa teším na vysokú školu, na nových ľudí, na nové prostredie a celkovo na všetko nové, no prichádza aj druhý pocit, kedy viem, že mi bude smutno za mojimi spolužiakmi, za ľuďmi, ktorých mám rada a za priateľmi, s ktorými sa už nebudem vídať každý deň.
Presne vtedy, keď som toto všetko cítila, sme sa o tom bavili s mojou najlepšou kamarátkou. Perfektne mi poradila a skvelo sme sa porozprávali. Povedala mi presne to, čo som potrebovala počuť a najmä pravdu. Povedala mi pravdu najmä o tom, že všetko raz končí. A ja cítim, že tých päť rokov už skončiť musí.
Som rada za to, že píšem blog a takisto aj za to, že si píšem denník. Dôvod je najmä ten, že vďaka jednému článku či nejakému dňu, kedy som si písala do denníka, sa viem perfektne vcítiť a premiestniť do doby, kedy som to písala. Spomeniem si úplne zreteľne na všetko, čo som vtedy prežívala, ktorí ľudia boli v mojom živote a celkovo, čo sa vtedy dialo. Práve články na blogu alebo nejaké "príspevky" v mojom denníku mi vedia pripomenúť všetko to pekné, čo sa dialo.
Niekedy sa smejem a príde mi normálne vtipné, ako sa mi zdá, že sa deň za dňom nič nedeje, no keď sa obzriem späť, pozerám, aké rušné obdobie v mojom živote bolo a čo všetko sa stihlo stať. Život je jednoducho fakt nepredvídateľný a v tomto období si to odrazu uvedomujem stále silnejšie a silnejšie.
Práve nedávno sa mi do života dostala jedna nová osoba, veľmi dobrá kamarátka a doslova spriaznená duša. Takýchto ľudí stretneme v živote len zriedkakedy. Perfektne si s nimi sadneme od prvého dňa, kedy sa lepšie spoznáme a dokážeme sa s nimi baviť o úplne všetkom. Teraz mám v živote len pár takýchto osôb, no sú pre mňa veľmi dôležité, pretože práve oni mi vedia vždy zlepšiť deň a poradiť. Sú takým svetlom v mojom živote. Svetlom na konci tmavého tunela.Ale aby som sa vrátila späť k mojej myšlienke, ktorú mám. S týmto človekom som si perfektne sadla a je až neuveriteľné, ako sa nám v rovnakom čase dejú tie isté veci. Presne vďaka tomu som si aj rozumieme a úplne sa chápeme. A tuto som si uvedomila, prečo som mala zlé obdobie pred pár mesiacmi. Len vďaka tomuto zlému obdobiu som získala túto "soulmate" do môjho života. Zo života mi musela odísť jedna osoba, aby som získala ešte lepšiu. Pochopila som mnohé veci a zistila som, že každé zlé obdobie je naozaj na niečo dobré, aj keď je to dosť otrepaná fráza :)
Zverejnenie komentára