time

 Nedávno, pri čítaní nejakých článkov, na mňa vyskočil jeden, ktorý mal v angličtine názov "Time Going Too Fast? A Psychologist Explains What You Can Do to Slow It Down". Dlhšie som na názov pozerala a trochu som rozmýšľala. Čím som staršia, ten čas ide fakt rýchlejšie. Dokonca je to podložené aj niekoľkými vedeckými štúdiami, ktoré potvrdzujú, že čím sme starší, iným spôsobom prijímame informácie a skutočnosť, v ktorej žijeme. Tým pádom pre nás plynie čas omnoho rýchlejšie. Určite si dobre pamätáte svoje detstvo, kedy sa vám jeden deň zdal neskutočne dlhým a pri predstave jedného roka ste si zakrývali otvorené ústa, pretože sa vám to zdalo ako tak dlhé obdobie, ktoré si jednoducho neviete predstaviť.

Dnes je rok obdobím, za ktoré dúfate, že stihnete všetko, čo chcete, očakávate a plánujete.

dress – Bonprix.sk

Keď som si spomínaný článok prečítala, trochu som zahrabala v mojej minulosti. Šla som na youtube, kde som mala vytvorený starší playlist, ktorý som roky už nedopĺňala (aj kvôli tomu, že už niekoľko rokov používam Spotify) a vypočula som si niektoré piesne. Tie piesne, ktoré sa mne zdajú ešte celkom nové, no pritom tvorili moje detstvo. V stredu som zapla ráno televíziu, čo moc často už ani nerobím, a išiel tam film Scooby Doo. Ten film, v ktorom vystupujú reálni ľudia a nie je to žiaden animák. Doteraz si pamätám, ako nám so sestrou tento film otec zháňal na kazetách. A teraz? Som ho pozerala v HD kvalite na obrovskej televízií.
Filmy, ktoré boli natočené v roku 2011 alebo 2012 považujem za nové filmy, pričom každý z nich má už cez sedem rokov. Zdá sa mi, akoby som len teraz nastúpila na strednú školu a pomaly končím prvý rok na vysokej. Je to neuveriteľné.

Otázka však znie, naozaj prejde život tak rýchlo? Že si človek ani len nestihne uvedomiť, že prežíva nejaký okamih a ten je už dávno prečo? Občas sa mi zdá, že je to tak. Že okamihy prichádzajú, odchádzajú a my si ich ani len nestíhame nejako užívať. Na druhej strane, život sa dá spomaliť. Naozaj to ide, no je ťažšie, ako sa zdá. Človek sa totižto nesmie naháňať za všetkým a každým. Ja neviem ako vy, ale ja som občas v takom strese, že si ani niektoré veci neuvedomujem. Treba jednoducho niekedy vypnúť, upokojiť sa (či už pomocou dychových cvičení, nejakých appiek na meditáciu alebo iným spôsobom, ktorý poznáte) a uvedomiť si, že ponáhľať sa za niečím je zbytočné. Ono to neujde. Najmä ak sú to nejaké povinnosti. Tie tu na vás budú čakať vždy.

Život si treba vychutnať a užívať, nie prežiť ho. A práve o to sa už  niekoľko rokov snažím. Užívať si každý jeden deň, ktorý dostanem. Dokonca aj ten zlý.