The Colorful Thoughts: If I Could Tell You Just One Thing

Neviem, či ste videli (možno to uniklo vašej pozornosti) jeden kratší dokument od známej herečky Priyanky Chopra. Na svoj youtube kanál zavesila video s názvom If I Could Tell You Just One Thing Už len názov ma zaujal, a tak, keď daný dokument vyšiel, s radosťou som sa doň pustila.

Ako už sám názov napovedá, jedná sa o dokument, v ktorom tri ženy - športovkyňa (zdá sa mi, že atlétka), herečka a módna návrhárka - hovoria o svojich skúsenostiach. Po krátkom rozhovore s Priyankou nakoniec povedia jednu vec, ktorú by chceli poslať ďalej. Z troch veľmi motivačných žien, ktoré si toho prežili celkom veľa (aj napriek tomu, že prvé dve majú ešte len pred tridsiatkou) ma veľmi zaujal výrok jednej z nich, herečky Awkwafina, ktorý znel: “Life is a series of ups and downs. When you are up, the only way is down. And when you are down, the only way is up.“

she in - dress

Osobne mám veľmi rada citáty. To ste si mohli všimnúť už dávnejšie, keď sa tu na blogu objavilo niekoľko článkov s rôznymi citátami.

Tento citát ma zaujal najmä kvôli tomu, že mnohokrát si myslím, v zlej situácií alebo keď mám zlú náladu či necítim sa práve najlepšie, že je to trvalé. Že to nezmizne, neodíde a ja budem vždy “dolu”. Lenže či už idete na to matematicky, logicky alebo hociktorou metódou, ktorú použijete, vždy pochopíte, že na to, aby ste mohli byť hore, musíte byť aj dole a naopak. Je to rovnováha, je to zákon prírody, nášho života. Jednoducho je to niečo, čo nepustí a takto to v živote je.

Nehovorím o tom, že by som nebola šťastná. Svoj život milujem, mám ho rada. Lenže niekedy príde aj na mňa obdobie, kedy sa cítim zle, som smutná alebo mám menšie depky z toho, že mi niečo nevyšlo. Niečo, čo som napríklad dlhšie robila alebo čo som chcela. Prednedávnom som presne takéto niečo prežívala. Prišlo to z ničoho nič, odrazu som len bola stále duchom neprítomná, uvažovala som nad niečím iným a bola som akoby v “inej dimenzií”. Uvažovala som nad tým, čo všetko sa stalo, rozprávala som sa o tom s mojou Lolou, ktorá pri mne neustále stojí a za to som neskutočne vďačná (pretože ak by nebolo jej, nebolo by ani mňa. Tak ma vždy dokáže podržať) a čakala som kedy to pominie. Myslela som totižto, že to bude trvať jeden deň a dobrá nálada, slniečko, kvetinky a všetko toto ostatné, príde hneď na druhý deň. Nebolo to tak a ja som si týmto niečím musela prejsť. Aby som sa posunula znova ďalej a aby som pochopila, že s niektorými vecami jednoducho musím prestať a s niektorými zas začať.