Niekedy koncom apríla, začiatkom mája som rozmýšľala, čo budem robiť v lete. Celý školský rok bol bláznivý, utekal ako voda a ja som sa nestíhala čudovať, čo všetko sa okolo mňa deje. Každý deň bol nabitý, mala som plno učenia, roboty a nejako som stíhala popritom aj spoločenský život. Aj napriek tomu, že toho bolo trochu viac, nejako som si to užívala a páčilo sa mi, že každý deň priniesol so sebou niečo nové. Keď mi však myšlienky zablúdili k teplému a slnečnému obdobiu s názvom leto, trochu som mala obavy. Nemala som totižto okrem dovolenky pri mori na začiatku júla naplánované nič a bála som sa, že ho len tak "premárnim". Ani na plánovanie som totižto nemala čas, keďže som maturovala, učila som sa a popritom som ešte pracovala.
Práve preto, keď som koncom mája zmaturovala, ostali mi viac ako tri mesiace úplne voľné. Samozrejme, nie úplne voľné, mala som aj prácu, no nemala som nič také naplánované. A práve to bol dôvod, prečo som sa trochu bála, čo vlastne budem robiť.