SOCIAL MEDIA

new things

21. júna 2020
Zdá sa mi to, akoby to už boli mesiace, čo som sa vám sem nejako hlbšie neotvorila alebo nerozpísala. Niektoré články recyklujem len preto, aby som mala text k fotografiám, ktoré vám chcem ukázať. Jednoducho, niekedy to nejde a som úplne bez inšpirácie. Čo sa poslednou dobou deje dosť často. Zdá sa mi, akoby som vám nemala čo povedať. Niekedy som si do blogových článkov veľmi rada vylievala svoje srdce. Rada som hovorila o svojich pocitoch a citoch. A síce som dosť senzitívny človek, za posledné dva roky sa toho stalo tak veľa, že som sa viac do seba uzatvorila. Už nezdeľujem svoje myšlienky len tak. Na blogu či na svojom instagrame. Prečo?


Niekedy si hovorím, načo? Načo niečo hovoriť. Niekoho to nezaujíma, iný sa s tým možno stotožní. A to je všetko.
Niekedy si hovorím, že je to zbytočné. Nikomu to nepomôže a ja budem zbytočne len za tú, ktorá len rozdáva "rady".
Niekedy si hovorím, že je dobré zbytočne nerozprávať o všetkom. Samozrejme, mám osobný život, o ktorom neviete ako vy tuto z blogu, tak ani ľudia na Instagrame. Občas, pomocou mojich článkov, vám však dávam akoby menšiu možnosť nahliadnuť do môjho vnútra. Uvidieť, čo sa vo mne naozaj skrýva. Väčšinou sú to náznaky. Také, ktoré mne pomôžu vyrozprávať sa a vy sa s nimi môžete stotožniť.

Poslednou dobou však akosi nemám čo na zdelenie. Možno je to preto, lebo nechcem. Možno je to preto, lebo som si na to zvykla. A možno je to len preto, lebo posledné roky prežívam najlepšie obdobie svojho života, o ktorom sa nemusím deliť so sociálnym sieťami.

Ale ja sa s takými hlbokými článkami raz vrátim. Možno to bude o mesiac, o polroka alebo o niekoľko rokov. Sama neviem. Ale viem, že určite znova prídu.

3 komentáre :

  1. Ja sobné články na blogu nepišem. Svoje sukromie si nechávam pre seba, pre rodinu, a pre pár najbližšich priatelov. Tak by to malo byt. Blog má byt podla mna akousi radostou, inšpiráciou, a ked by som mala pisat nejaké výlevy a citové články zo svojho života, tak by som to robila ako anonym, bez tváre...
    Jednoducho povedané - na blog napíšem len to, čo mi nevadi, že sa dozvedia iní ludia, či už mne blizki, alebo vzdialeni.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak by si si prečítala jeden z predchádzajúcich článkov, takých hlbších, o ktorých hovorím, pochopila by si, ako som to myslela :) Na blog/Instagram nezdieľam svoje súkromie, vždy to je skôr v metaforách, akoby som písala príbehy, ktoré pochopí len človek mne veľmi blízky. Pre ostatných to môže byť neutrálny príbeh, s ktorým sa môžu stotožniť alebo sa v ňom nájsť. Nikdy to nie je doslovné a nič to z môjho súkromia neprezrádza :)

      Odstrániť
  2. Ze soukromí na blog přispívám hodně, ale nikdy to nejsou soukromé pocity a zážitky, v tomhle to mám podobné jako ty..:)

    OdpovedaťOdstrániť