Niečom inom, čo sa ale mne s touto vetou spája.
V mojej izbe, hneď ako do nej vojdete, si môžete na jednej zo stien všimnúť veľkú nálepku. Mám ju tam uýž zopár rokov. Pamätám si, že som o nej písala dokonca aj tu na blogu. Myslím, že keď sa prehrabete históriou tohto blogu, ten článok určite nájdete.
Táto nálepka je celá tmavá, má biele hviezdy, veľkého vlka a túto vetu na chrbte tohto vlka. Túto nálepku vidím každý jeden deň. Pozerám na ňu, keď vstanem, vidím ju, keď idem spať, prechádzam okolo nej keď idem do alebo z izby. Taktiež, keď sedím za stolom, je na pravej strane odo mňa. Mám ju teda na očiach neustále.
Nedávno som sedela vo svojej izbe a nad niečím som premýšľala. Pozerala som len tak do prázdnej steny až mi zrak padol na túto nálepku. Pozrela som na ňu a prečítala som si túto vetu, ktorú mám každý jeden deň pred svojimi očami.
Ako som ju prečítala, úplne ma to akoby až zasiahlo. Nechcem teraz znieť ako nejaký filozof alebo človek, ktorý píše citáty a hovorí o rozvoji mysle a neviem čoho. Nie som ten typ, ktorý by dával takéto rady. Skôr mi ide o inú myšlienku.
A preto si myslím, že je dôležité dbať na maličkosti a ľudí, ktorých máme vo svojom živote. Pretože niekedy si môžeme niečo uvedomiť a bude príliš neskoro.
Zverejnenie komentára