9. októbra 2017

you don't know me

"Nemôžeš otvoriť príbeh môjho života, ísť na stranu 738 a myslieť si, že ma poznáš." - Arin Hanson
Od posledného článku, kde som sa vám doslova "spovedala" zo svojich pocitov, už ubehol viac ako týždeň a ja mám znova potrebu niečo vám povedať. Úprimne povedané, minulý článok bol celkom populárny a  ja som naň z celého srdca pyšná, pretože je to kus zo mňa.



Dnešný článok som začala krásnym citátom, ktorý vystihuje snáď všetko. Vtipné na všetkom je však to, že my to tým "cudzincom"dovoľujeme. Dovolíme im vojsť do nášho života, spraviť v ňom totálny chaos, zničiť nás a následne nás nechať tak. Bez jediného kontaktu či správy, prečo to tak spravili.
Mnohí však jednoducho vojdú do nášho života bez opýtania. Očaria nás, povedia nám niečo pekné alebo sa s nimi cítite dobre.

"Je neskutočne smutné, že si necháme ubližovať od tých, ktorých ľúbime a ubližujeme tým, čo ľúbia nás. Medzi týmito ľuďmi je však obrovský rozdiel - ich záujem o nás."

Práve ľuďom, ktorých milujeme, veľmi jednoducho odpúšťame a ďalej ich necháme páchať škodu na našich pocitoch a emóciách. Jednoducho si nevieme uvedomiť, že nám robia zle. Že nás ničia. Aj ja som si to nikdy nevedela uvedomiť. Nedokázala som povedať nie. 

A ľudia, ktorí nás majú neskutočne radi a milujú nás? Na tých mnohokrát doslova kašleme a radšej si ideme svojou cestou. Prehliadame ich a prekračujeme. A ak to nerobíme takto, mnohokrát si neuvedomujeme ich cenu a berieme ich ako samozrejmosť. Viete kedy som si to uvedomila? Len nedávno. Keď som zistila, že tento budúci rok v máji končím školu a s najlepšími priateľmi sa neuvidím už každý deň. Možno ich uvidím raz za týždeň, raz za mesiac alebo možno až raz za pol rok. S niektorými sa možno už ani neuvidím. Až vtedy som si začala uvedomovať ich cenu. Aké je ich priateľstvo pre mňa významné a že to nie je obyčajná vec, ktorú som brala ako samozrejmosť.

Každého človeka vo svojom živote beriem tak, že prišiel kvôli tomu, aby ma niečo nové naučil, aby mi ukázal, čo je skutočne život. Či už z tej pekne stránky so smiechom, krásnymi spomienkami alebo z tej druhej, trochu horšej stránky, so slzami, plačom a smútkom. To všetko však k životu patrí.

"Som ten typ človeka, ktorý ti dá druhú šancu. Dám ti aj tretiu, pretože, nech sa deje čokoľvek, stále hľadám v ľuďoch to dobré. Snažím sa pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú a verím, že na to vždy majú svoje dôvody. Preto si môžeš byť istý, že ak jedného dňa zostanem ticho, neodpoviem na tvoje správy či hovory, musel si ma zraniť naozaj hlboko." - Úlomky Ženy
A ďalší z dlhých článkov ukončím už len pár vetami. Ako som spomínala v minulom článku, ľahko odpúšťam. Som proste taká. No mám aj svoje hranice a keď je niečoho veľa, tak je toho fakt veľa. Vtedy už ostávam ticho.

9 komentárov so far

  1. Cudowne zdjęcia! ❤️

    riwlawn.blogspot.com
    Mój blog

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zajímavý článek. :) Mám to podobně - jsem docela dost empatická, takže se vždy nutím postavit se do pozice těch druhých, snažit se je pochopit a - odpouštět. Ale když mě někdo doopravdy a vážně naštve? To se pak někdy bojím i sama sebe... :D
    Young, wild and free

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, ako hovoríš, snažím sa byť empatická, aby som pochopila pocity iných :)

      Odstrániť
  3. Skvělý článek, při jeho čtení jsem si promítla všechny možný lidi, kteří byli a jsou v mém životě a je opravdu zvláštní, jak někteří lidi, o kterých jsem si myslela, že už třeba navždy zůstanou v mém životě, už v něm dávno nejsou.. Asi největší obrat přišel právě po střední, kdy se snad úplně všechna přátelství proměnila, nevím, jestli k lepšímu nebo horšímu, ale nejspíš dospěla. Občas je mi z toho smutno..

    Another Dominika

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za krásny komentár!
      Presne tak, aj ja viem, že keď odídem zo strednej, bude to úplne iné :) Trochu sa toho bojím, ale verím, že všetko bude dobré :)

      Odstrániť
  4. jejda, hovoríš mi z duše... ja som od septembra prvý rok na výške a prichádzajú na mňa veľké vlny depky, lebo mi chýbajú najlepší priatelia, chýba mi ich aura, smiech aj deep talky... neuveriteľne veľmi :( jedna kamoška je dokonca v Anglicku, takže ani netuším, kedy sa uvidíme najbližšie :/

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Skvelý článok a ten kabátik na fotkách vyzerá perfektne :)..Zbožňujem citáty a aj sa s nimi snažím v živote riadiť..a ten posledný /úlomky ženy/ ten je top!..Depky sú v tomto období aj u mňa :/

    Accessoriesforbeauty

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Super článek k zamyšlení. Já naštěstí nikdy nekašlala na lidi, kteří mě mají rádi, je to těžké, ale vyplatí se to u obou stran. Ten první citát je dost vystihující! :)

    www.thewaybya.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť

The Colorful Thoughts © . Template by JiveHype.co.
Posts RSS . Comments RSS