you don't know me

"Nemôžeš otvoriť príbeh môjho života, ísť na stranu 738 a myslieť si, že ma poznáš." - Arin Hanson

Od posledného článku, kde som sa vám doslova "spovedala" zo svojich pocitov, už ubehol viac ako týždeň a ja mám znova potrebu niečo vám povedať. Úprimne povedané, minulý článok bol celkom populárny a  ja som naň z celého srdca pyšná, pretože je to kus zo mňa.



Dnešný článok som začala krásnym citátom, ktorý vystihuje snáď všetko. Vtipné na všetkom je však to, že my to tým "cudzincom"dovoľujeme. Dovolíme im vojsť do nášho života, spraviť v ňom totálny chaos, zničiť nás a následne nás nechať tak. Bez jediného kontaktu či správy, prečo to tak spravili.
Mnohí však jednoducho vojdú do nášho života bez opýtania. Očaria nás, povedia nám niečo pekné alebo sa s nimi cítite dobre.

"Je neskutočne smutné, že si necháme ubližovať od tých, ktorých ľúbime a ubližujeme tým, čo ľúbia nás. Medzi týmito ľuďmi je však obrovský rozdiel - ich záujem o nás."

Práve ľuďom, ktorých milujeme, veľmi jednoducho odpúšťame a ďalej ich necháme páchať škodu na našich pocitoch a emóciách. Jednoducho si nevieme uvedomiť, že nám robia zle. Že nás ničia. Aj ja som si to nikdy nevedela uvedomiť. Nedokázala som povedať nie. 

coat - Zaful

A ľudia, ktorí nás majú neskutočne radi a milujú nás? Na tých mnohokrát doslova kašleme a radšej si ideme svojou cestou. Prehliadame ich a prekračujeme. A ak to nerobíme takto, mnohokrát si neuvedomujeme ich cenu a berieme ich ako samozrejmosť. Viete kedy som si to uvedomila? Len nedávno. Keď som zistila, že tento budúci rok v máji končím školu a s najlepšími priateľmi sa neuvidím už každý deň. Možno ich uvidím raz za týždeň, raz za mesiac alebo možno až raz za pol rok. S niektorými sa možno už ani neuvidím. Až vtedy som si začala uvedomovať ich cenu. Aké je ich priateľstvo pre mňa významné a že to nie je obyčajná vec, ktorú som brala ako samozrejmosť.

Každého človeka vo svojom živote beriem tak, že prišiel kvôli tomu, aby ma niečo nové naučil, aby mi ukázal, čo je skutočne život. Či už z tej pekne stránky so smiechom, krásnymi spomienkami alebo z tej druhej, trochu horšej stránky, so slzami, plačom a smútkom. To všetko však k životu patrí.

"Som ten typ človeka, ktorý ti dá druhú šancu. Dám ti aj tretiu, pretože, nech sa deje čokoľvek, stále hľadám v ľuďoch to dobré. Snažím sa pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú a verím, že na to vždy majú svoje dôvody. Preto si môžeš byť istý, že ak jedného dňa zostanem ticho, neodpoviem na tvoje správy či hovory, musel si ma zraniť naozaj hlboko." - Úlomky Ženy

A ďalší z dlhých článkov ukončím už len pár vetami. Ako som spomínala v minulom článku, ľahko odpúšťam. Som proste taká. No mám aj svoje hranice a keď je niečoho veľa, tak je toho fakt veľa. Vtedy už ostávam ticho.