important people in my life

Poznáte také osoby vo svojom živote, ktoré vám pomohli akoby "ožiť"? Ich objatie, úsmev či len pohľad na vás vám akoby úplne pretočili celý svet a hneď ste sa cítili lepšie.
Myslím, že každý má niekoľko takýchto osôb vo svojom živote. Má ich neskutočne rád. Väčšinou prichádzajú po jednom a takisto aj odchádzajú.
Najhoršie na tom všetkom je to, že dokážu zraniť. A to naozaj veľmi, veľmi silno.
Niektoré z týchto osôb sú v našom živote na určitú dobu. Môžu to byť dva týždne, mesiac či dokonca niekoľko rokov, no potom odídu. Odídu a mnohokrát bez vysvetlenia. Všetko však pochopíme až o nejakú dobu neskôr. Že tie osoby tu boli, aby nás naučili milovať, mať radi samých seba a aby nám zlepšili deň každým pekným pohľadom či ich prítomnosťou.

sweater - SheIn

Niektoré z týchto osôb však nájdeme a ostanú v našom živote navždy. Či už sa s nimi stretávame neustále, každý deň, raz za týždeň alebo raz za mesiac. Možno si s nimi iba píšeme správy, no aj tak cítime ich prítomnosť, ich podporu a ich energiu, ktorú nám dávajú.

Úprimne povedané, v mojom živote sa objavilo len pár takýchto ľudí. Väčšina z nich sa však pomaly vytratila z môjho života a zdá sa mi, že pár z nich sa vytráca práve teraz. Pomaly odchádzajú. Bolí to. A nielen preto, lebo ich prítomnosť či správy, ktoré si s nimi posielam mi dokážu zlepšiť deň, vyčarovať úsmev na tvári a byť pozitívne naladená, ale aj preto, lebo minulosť, možno len krátka, ktorú s jednotlivými osobami mám, bola naozaj silná, pekná a v niektorých dňoch to bolo naozaj perfektné.

Do vzťahov dávam úplne všetko. Celú svoju osobnosť, všetky moje city a všetku úprimnosť. Možno aj preto, keď sa končí nejaká kapitola s určitými ľuďmi, veľmi ma to bolí.
Najradšej by som ich chytila za ruku a povedala by som im, aby neodchádzali, no niekedy to nejde. Keď sa cítim, že som navyše alebo, že ma niekto nechce mať vo svojom živote, jednoducho sa stiahnem. Pochopila som, ako to v živote chodí. Možno chcem, aby som určitých ľudí mala v živote, no niekedy musia ten krok spraviť oni, nie ja. Pretože tento pocit jedinečnosti musí byť obojstranný. Nemôže byť len z jednej strany.

Úsmevné na tom všetkom je to, že týchto ľudí stretnete náhodou. Nemôžete si vybrať deň, hodinu a čakať, že sa niekto takýto ukáže. Väčšinou sú to náhody, ktoré ste nikdy neplánovali. Možno ste v ten deň práve vstali zlou nohou z postele, boli ste nervózni a všetkých naokolo ste odbíjali a odrazu sa ten človek zjavil. Stačil úsmev, pár slov a bolo to. Možno ste sa nejakou náhodou jednoducho stretli. Odrazu sa ten človek stal súčasťou vašich všedných dní, vypočul vás, pomohol vám so všetkým, rozosmial vás a vy ste si odrazu dni bez neho nevedeli predstaviť. Priznali ste sa k svojim najtajnejším tajomstvám, k tmavým zákutiam svojho života a vedeli ste, že to bude v bezpečí. Nejako ste to tušili.

"Najsmutnejšie na všetkom je to, keď sa tešíš ako si s niekým napíšeš či sa s ním pozhováraš, no ten druhý človek ti to neopätuje a nedá späť tú istú energiu."

Ak máte šťastie, tento človek vám ostane v živote navždy, budete sa tešiť na každé ráno a na každú príjemnú správu. Na každý deň, kedy sa stretnete, porozprávate alebo si napíšete.
Inokedy sa ten človek po nejakej dobe začne vytrácať. Vás to bolí, no nemôžete nič urobiť. Nie je to totižto na vás, ale na tom druhom človeku.

Prajem každému, aby mal aspoň jednu takúto osobu vo svojom živote, pretože aj keď to mnohokrát bolí, stojí za to :)