„Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť“Milujem tie články, ktoré mi otvoria oči a jednoducho mi na rovinu povedia to, čo som už v podvedomí nejako tušila. Jeden takýto článok som čítala aj o tom, ako sa správa človek, ktorý vás chce mať vo svojom živote.
A zrazu to tu bolo. Cink-cink. Nebolo by treba nejako "preselektovať" a vytriediť ľudí vo svojom živote? Predsa len, posledný ročník na strednej by som chcela prežiť už nejako v pohode a najmä s tými pravými ľuďmi, ktorí ma majú radi tak, ako ja ich a vo svojom živote ma chcú.
V konceptoch tu na bloggeri sa mi hromadí neskutočne veľa článkov s názvom "voľný", pretože mám mnoho myšlienok, ktoré si zapisujem cestou domov zo školy, cestou do školy, keď cvičím alebo hocikedy, keď ma niečo napadne.
Keď sa obzriem späť, na tie približne dva mesiace, čo sme v škole, sama neverím, koľko sa toho udialo. Ako sa niektorí ľudia z môjho života pomaly a potichu odplavili a odišli a ako mnohí zas prišli. Utužila som svoje priateľstvá s ľuďmi, s ktorými prežívam niekoľko rokov na strednej a dokonca som si spravila veľmi dobré nové kamarátske vzťahy s ľuďmi, s ktorými som dovtedy prehodila pár slov.
Nikdy som nebola človekom, ktorý by si jednoducho hľadal priateľov. Bola som moc uzavretá a len málokomu som dokázala dôverovať. Jednoducho mi to nešlo. Som introvert, a preto vždy pri nadväzovaní nových priateľstiev som musela vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Poslednou dobou to už však ani nevnímam ako vykročenie z nej, pretože ma začalo akoby baviť stretávať a spoznávať nových ľudí, ktorí mi do života prinesú vždy niečo iné. Niečo ma naučia, v niečom ma poučia alebo mi prinesú do života nejakú prekážku, ktorou ma život otestuje. Inak povedané, každý človek, ktorý mi vstúpi do života, ho nejako zmenil. Nikdy som si to tak silno neuvedomovala, ako teraz.
Je príjemné vidieť, ako sa ľudia, ktorí vás majú radi o vás starajú. Sú tu vždy pre vás, keď ich potrebujete. Aj keď máte zlú náladu, keď sa necítite dobre alebo keď jednoducho nechcete s nikým byť. Vždy vedia, ako zareagovať. A hlavné je to, že to vždy nejako vycítia, že sa necítite dobre a vždy sa zaujímajú.
To to tričko je boží! <3
OdpovedaťOdstrániťKrásné tričko! Vyvolává ve mně vánoční atmošku :D! Co se týče článku samotného. Já se ráda seznamuji a nedělá mi to problém, ale v poslední době to už ani nepotřebuji. Nějak jsem si to své našla. Mám kamarádů pár a ke šťastnému životu mi to úplně stačí :) Hezké zamyšlení.
OdpovedaťOdstrániťwww.thewaybya.blogspot.cz
Love the top!
OdpovedaťOdstrániťAnika | anikamay.co.uk
Taky si myslím, že člověk to většinou prostě podvědomě ví, jaký ten člověk k němu je a co pro něj doopravdy znamená - jen si to třeba nechce přiznat nebo tomu nevěnuje pozornost. To by bylo na delší diskuzi, každopádně jsem tím chtěla říct, že tě chápu. :)
OdpovedaťOdstrániťYoung, wild and free
Pěkné tričko :) já málokdy nacházím mezi lidmi někoho, kdo se o mě skutečně zajímá a ptá se, jak mi třeba je. Taky jsem introvert a pravých přátel mám jen pár, zato bych ale za ně dala ruku do ohně :)
OdpovedaťOdstrániťLENN
Pro mě je navazování nových přátelstvích vždycky krokem mimo mojí komfortní zónu, ale teď už je to naštěstí snažší jak dřív :) Ale je pravda, že pořád mám problém si lidi připustit víc k tělu a důvěřovat jim.
OdpovedaťOdstrániťAnother Dominika
Já bych řekla, že jsem spíše extrovert, ale s přátelstvím a navazováním nových vztahů mám také dost problémy. Přidávám se k holkám, že triko mi také připomíná Vánoce a moc se mi líbí. :)
OdpovedaťOdstrániťSomethingbykate