laserová operácia NeoSMILE 3D

Bola som na laserovej operácii očí. A bola to jedna z najlepších vecí, aké som kedy urobila.

Obsah článku

• Prvé roky s okuliarmi
• Ustálenie zraku
• Prvé myšlienky o laserovej operácii  
• Rozhodnutie pre operáciu
• Priebeh vstupnej prehliadky  
• Priebeh laserovej operácie
• Prvé dojmy a celkový pocit po operácii
• Cena laserovej operácie

Prvé roky s okuliarmi

Aby ste pochopili celý môj príbeh, prečo som sa vlastne pre laserovú operáciu rozhodla a čo ma k nej viedlo, musíme sa spolu vrátiť do približne 3. ročníka na základnej škole. Do tohto obdobia som totižto so zrakom nemala žiadne problémy. Vo veku 8/9 rokov som si však začala uvedomovať, že vidím horšie na tabuľu a poznámky musím odpisovať zo zošita mojej spolusediacej. Bejka (mamina) ma objednala k očnej a tu niekde začína celý kolotoč, ktorý by som mohla opísať asi takto:

návšteva očnej – zvýšenie dioptrií – návšteva optiky

Zrak sa mi zhoršoval z jedného polroka na druhý (v takýchto obdobiach som chodila lekárke). Niekedy to bolo len zhoršenie o -0,25 dioptrie, inokedy až o -0,5 dioptrie. Čím boli okuliare silnejšie, tým aj viac stáli. Hrubšie sklá sa museli špeciálne upravovať, aby neboli príliš ťažké a nesťahovali okuliare dolu z nosa. 

Počas môjho detstva a dospievania zaplatili rodičia za okuliare celkom vysokú sumu. Niekoľko z nich som dokonca sama nosením rozbila alebo inak zničila. Raz mi ich pristúpila sestra, pretože som ich mala pri posteli. Inokedy mi ich rozbila lopta na telesnej, pretože bez nich som cvičiť nemohla. Nič by som predsa nevidela.

Ustálenie zraku

Kolobeh zvyšovania dioptrií pokračoval do veku 17/18 rokov, kedy sa ustálili na hodnote -4.  Áno, išlo o vysoké číslo, no človek, ktorý má od svojich 8 rokov okuliare, si na pocit toho, že bez nich nič nevidí, akosi zvykne. Začala som experimentovať so šošovkami, no číre mi jednoducho nesedeli. Veľmi mi vysušovali oči, kvôli čomu som ich nemohla mať viac ako dve či tri hodiny. Jediným riešením boli farebné šošovky, ktoré boli oveľa mäkšie, mali väčší priemer a mojim očiam akosi viac vyhovovali. Nehovoriac o tom, že vyzerali veľmi dobre. Veď posúďte sami:

Problém s farebnými šošovkami je ten, že nie sú úplne ideálne, a preto som ich po čase prestala nosiť. Okrem toho, nastala pandémia a ja ako človek, ktorý aj pred ňou pracoval len z domu (život freelancera), som v domácom prostredí nosila len okuliare.

Prvé myšlienky o laserovej operácii

O laserovej operácii som vedela takmer od začiatku mojich problémov s očami. Očná lekárka mi vravela, že oči za mojím rýchlym rastom nestíhajú, a preto vidím zle. V tomto období (približne v roku 2006) som mala informáciu, že na laser budem môcť ísť len vtedy, keď budem mať viac ako 18 a minimálne rok ustálený zrak. Ako dieťa, ktoré bralo okuliare skôr za trest, som si zaumienila, že "keď budem veľká", hneď, ako sa bude dať, podstúpim operáciu a nepekných rámov sa zbavím.

Ale viete, ako to je. Človek tak trochu spohodlnie. U mňa hralo v odkladaní laserovej operácie niekoľko faktorov. Prvým bolo ustálenie zraku. Na vysoké mínusové dioptrie som si zvykla. Plus, keďže sa neposúvali, vravela som si, že je asi všetko v poriadku, oči sa zastabilizovali a s operáciou môžem aj počkať.

Druhým faktorom boli samotné rámy. Našla som štýl, ktorý sa mi hodí (tzv. cat eye) a nosenie okuliarov pre mňa už nebolo utrpením. Práve naopak. Išlo o charakteristický znak, ktorý sa so mnou spájal a doplnok, ktorý mi skrášľoval tvár. Posledné dva rámy, ktoré som nosila pred operáciou, som si doslova zamilovala:

A posledným dôvodom, prečo som laserovú operáciu odkladala, bol menší strach. Predsa len, ide o operáciu. Tá si bude vyžadovať určitú prípravu a ja na také niečo "nemám čas".

Rozhodnutie pre operáciu

Všetko sa však začalo meniť pred približne rokom a pol, keď som navštívila svoju očnú. Išla som tam po približne troch rokoch. Ja viem. Tak trochu som to zanedbala. Lenže so zrakom som nemala dlho žiadne problémy, a preto som to odkladala. Bola som si istá, že návšteva očnej prebehne v poriadku a ja sa vrátim domov s rovnakými dioptriami. Bohužiaľ, nestalo sa tak a od lekárky som odchádzala nielen s -0,25 dioptriami navyše, ale takisto so slzami na krajíčku a myšlienkou, že niečo nie je v poriadku. A to aj napriek tomu, že oči vyzerali zdravé. Len jednoducho nedokážu vidieť na diaľku.

V tomto období som začala premýšľať nad laserovou operáciou, no vošlo mi do toho niekoľko pracovných a osobných vecí. Preto som to znova odložila.

Na vstupnú prehliadku som sa objednala až tento rok. Pár dní po tom, ako som sa vrátila z New Yorku. Skvelý výlet som zakončila nepríjemným pocitom, že znova zle vidím. A to aj po tom, ako mi pred rokom očná navýšila dioptrie. V mojej hlave teda začali kolovať myšlienky, že raz o zrak prídem (v niektorých veciach som naozaj drama queen) alebo sa stane niečo iné, no podobne zlé.

Po príchode domov som začala prehľadávať internet a obrátila som sa s mojou ťažobou na tých najbližších. Bejka (mamina) mi v rozhovore spomenula, že jej známa bola v očnej klinike Neovízia a nemohla si vynachváliť nielen výsledok, ale aj celý proces. Práve preto som nehľadala už nič ďalšie, naklikla si stránku Neovízie a objednala sa na vstupnú prehliadku. Termín som dostala na 28. marca.

Priebeh vstupnej prehliadky

Úprimne sa priznám, že čím bližšie som bola ku dňu vstupnej prehliadky, tým väčšie obavy som mala. Čo ak nebudem vhodný kandidát? To bola otázka, ktorá mi neustále kolovala hlavnou. Nedokázala som si predstaviť, čo by som robila v takej situácii.

Nastal 28. marec a ja som prišla na kliniku. Tešila som sa, no bola som takisto trochu nervózna. Počas nasledujúcich troch hodín som pobehala snáď všetky prístroje, ktoré existujú. Každý, kto so mnou pracoval, bol veľmi milý a vysvetlil mi, kam mám ísť alebo čo mám robiť. Rozhodne som teda nebehala z miesta na miesto a nehľadala dvere, do ktorých ma niekto poslal. Po skončení som zistila, že sa netreba čudovať, že som s mojimi -4,25 nevidela, keďže moje oči potrebovali už dioptrie viac ako -5. 

Taktiež som sa dozvedela, že môžem podstúpiť dva typy operácií – NeoLASIK HD alebo NeoSMILE 3D. Pani doktorka mi povedala, že sa môžem sama rozhodnúť, prípadne mi môže ona, na základe veku a očnej chyby, poradiť. Keďže nie som odborník a o očných operáciách som vedela len zopár informácií z internetu, nechala som si poradiť. Spolu sme vybrali najmodernejšiu technológiu NeoSMILE 3D, ktorá je známa aj tým, že v oku spraví len malý zárez, takže rekonvalescencia je pomerne rýchla a bezbolestná.

S úsmevom na tvári som išla na recepciu, kde som si išla vybaviť termín. V informačnom e-maili o vstupnej prehliadke bola informácia, že termíny na operácie sa zvyčajne dávajú do dvoch a viac týždňov. Ja som s potešením zistila, že niekto zrušil svoj termín a môžem ísť hneď 1. apríla. Pre lepšiu predstavu, 28. marec bol pondelok a ja som šla na operáciu už o štyri dni – v piatok.

Priebeh laserovej operácie

Operácie som sa, samozrejme, bála. A to aj napriek tomu, že trvá len približne 15 minút a je bezbolestná. Išlo však o proces, ktorý som nepoznala a pri ktorom sa išlo rezať do môjho oka (znie to hororovo, vôbec to také nebolo). V deň operácie som prišla na recepciu, kde mi personál povedal, kam mám ísť. Sadla som si na stoličku a chvíľku počkala. Po krátkej dobe za mnou prišiel ďalší človek, ktorý ma vzal do miestnosti, kde som si odložila všetky veci, nasadila na hlavu hygienickú čiapku (pravdepodobne sa to tak nevolá, ale určite približne viete, čo myslím), na topánky návleky a na oblečenie taký väčší plášť, ktorý sa zaväzoval zozadu. Sadla som si do extra pohodlného kresla a veľmi milý zdravotný brat mi nakvapkal oči. Mimochodom, tento človek mi neskutočne uľahčil celé čakanie na operáciu, pretože rozprával o svojom psovi a o tom, čo plánuje cez víkend, takže som prišla na úplne iné myšlienky 😄.

Kvapky, ktoré som dostala do očí, slúžili na "umŕtvenie" povrchu, aby som pri pracovaní lasera nič necítila. Mimochodom, fungovali perfektne. Skutočne som nič necítila. Po približne polhodine v kresle si ma zavolala pani doktorka, ktorá mi všetko vysvetlila. Povedala, čo sa bude diať, pričom celý postup, krok po kroku, opisovala aj pri operácii.

Poďme však už k samotnému procesu operácie. Prišla som do sály, kde som si ľahla a do rúk dostala medvedíka, aby som si nimi náhodou nešla do očí. Pani doktorka mi jedno oko prelepila (vždy sa laseruje len jedno oko) a druhé "roztvorila" kliešťami. To síce nebol úplne najlepší pocit, ale každý sme určite prežili aj horšie. Následne sa mi k oku približoval laser, ktorý sa zastavil, keď sa ho dotkol. V tomto bode som videla len malé svetielko. Laser vykonal rez a "odlepil" sa od oka (fakt nemám odborné medicínske vyjadrovanie). Pani doktorka následne v oku niečo urobila, vyčistila ho a to isté sa urobilo aj na druhom oku.

Pôsobenie lasera je pri technike NeoSMILE 3D len 25 sekúnd. Nie je to nič hrozné. Okrem toho, na oku ani v ňom nič necítite. A čo vidíte? Keď sa prístroj odtiahne od oka, vidíte len hmlu a trochu zo svetla z lampy nad vami. Podľa toho sa aj orientujete. Pani doktorka mi vždy povedala, aby som pozrela na svetlo, prípadne vyššie/nižšie.

Po operácii sme si zvrtli ešte fotečku:

Ktorú som dostala aj takto pekne vytlačenú. Následne ma zdravotná sestra odviedla ku kreslu, kde som si zatvorila oči a posedela približne 30 minút. Pred odchodom som dostala ešte balíček s antibiotikami (boli to špeci antibiotické kvapky) a klasickými kvapkami, ktoré som si po operácii kvapkala a pokyny, ako sa starať o oči nasledujúce dni.

Prvé dojmy a celkový pocit po operácii

V pokynoch sa dočítate, že oči môžete namáhať takmer okamžite. Ak sa cítite dobre, už večer môžete pozerať do počítača alebo televízora. Ja som si však dala cez víkend oddych. Veľa som spala a do obrazoviek som pozerala veľmi máličko. Chcela som dať očiam oddych, pretože, každý, kto ma pozná vie, že za počítačom sedím a pracujem približne 10 – 12 hodín, čo je obrovská záťaž.

Po príchode domov som si ľaha a okamžite som zaspala. Z kliniky som mala aj lieky proti bolesti alebo na spánok, ak by ma niečo bolelo, no nič také sa nestalo. Práve naopak. Oči boli úplne fit. Po zobudení som videla úplne ostro s tým, že som trochu horšie zaostrovala do blízka. Dôvôdom horšieho zaostrovania bolo to, že som mala operované oveľa silenejšie dioptrie, na aké som bola zvyknutá. Zaostrovanie sa však počas nasledujúcich dní upravilo.

V pondelok som išla ešte na pooperačnú kontrolu, ktorá dopadla na výbornú. Teraz, po viac ako mesiaci od operácie, si oči len pravidelne kvapkám. To som robila aj predtým, pretože povrch oka je suchší, keď dlhšie pozerám do obrazovky. Rozdiel je len v tom, že kvapkanie je teraz častejšie (aj 10x do dňa). Oči sa totižto ešte nevedia úplne samé zvlhčiť. To je ale bežný jav a upravuje sa do niekoľkých mesiacov od operácie.

Laserová operácia mi doslova zmenila život. Úplne som zabudla, aké je to perfektné skutočne vidieť a cítiť akúsi voľnosť, ktorú som necítila dlhé roky.

Cena laserovej operácie

Mnohých bude určite zaujímať cena operácie. Všetky podrobné informácie nájdete v cenníku na oficiálnej webovej stránke Neovízie. Mňa obe operované oči vyšli 2 440 eur (1 220 eur jedno oko), pričom NeoSMILE 3D je najdrahšia technika a ak do očí nechcete toľko investovať, môžete si vybrať aj lacnejšiu alternatívu (samozrejme, ak vám ju lekár odporučí). Ja osobne verím, že zdravie je oblasť, do ktorej sa oplatí investovať a netreba na nej šetriť. Aj práve preto bola operácia jednou z najlepších vecí, ktoré som mohla pre seba urobiť.

*Článok nie je napísaný v spolupráci s očnou klinikou Neovízia. Písala som ho, pretože som bola veľmi spokojná so službami, ktoré som dostala a ako tip pre niekoho, kto možno laser zvažuje, no bojí sa alebo nevie, akú kliniku zvoliť.