long time ago

Zdá sa mi, akoby to bolo už veľmi dávno, čo som sa vám sem takto prihovárala a "otvárala" si srdce. Vám možno nie, pretože články, ktoré som publikovala, som mala dopredu napísané kvôli časovej tiesni, ktorú som mala teoreticky celý máj a nakoniec aj polovicu júna.
Dlho som vo svojom živote používala dosť opakovanú frázu: "Človek mieni, život mení." Nedávno som ju však vymenila za trochu inú frázu, ktorú som si prečítala v jednej knihe. Niekedy nám veci jednoducho nevyjdú podľa plánov pretože "sa stal život". V angličtine to samozrejme znie lepšie "life happened", no aj napriek tomu, obe frázy, či už v angličtine alebo v slovenčine, vystihujú celú podstatu toho, čo chcem povedať.

Mala som naplánované celé mesiace tak, aby som nemala príliš veľa roboty a našla si čas nielen na svoju rodinu a priateľov, ale takisto aj na seba. Aby som si v pokoji vzala do rúk kávu, sadla si do svojho obľúbeného kresla a pri knihe si ju vychutnala. Pravda je však taká, že ledva balancujem, aby som dokázala využiť čas správne a rozdeliť ho medzi prácu, rodinu a priateľov. A tú kávu, ktorú som chcela vypiť v pokoji pri knihe? Pijem ju za pochodu alebo pri písaní jedného článku za druhým.

Pravda je však taká, že sa nešťažujem. Písanie milujem, aj keď občas večer padám od únavy, nevidím na monitor a písmenká sa mi prepletajú jedno cez druhé. A milujem to aj napriek tomu, že občas z toľkého písania práve strácam slovnú zásobu a niekedy sa večer ani neviem už vyjadrovať, a tak len rezignovanie sedím v obývačke a pozerám na stenu. Občas jednoducho potrebujem len tak vypnúť. Na pár minút.

V tomto momente čakám na výsledky z vysokej školy a veľmi dúfam, že sa dostanem na moju vysnívanú žurnalistiku. Ak nie, bude ma to mrzieť, no už dávno som pochopila, že keď mi niečo nevychádza, musím to pochopiť a musím ísť ďalej. Trochu pozmeniť svoje myslenie a úprimne, mám záložný plán. Písaniu sa budem venovať naďalej, aj napriek všetkému, čo príde :)