5 years

Neverím, že prešlo päť rokov.
Päť rokov, odkedy som prvýkrát vstúpila do školy, ktorú som potom navštevovala pravidelne. Ak by mi totižto niekto povedal, čo všetko sa za tých päť rokov udeje, asi by som sa mu len vysmiala do tváre a nechala by som, nech si rozpráva tie "rozprávky". Pravdou však je, že to všetko, čo sa udialo, mi zmenilo život natoľko, že som sa stala niekým úplne iným. Niekým, kým som teraz a som za to neskutočne rada.

top - SheIn

Nových vecí sa vždy bojím a nikdy nechcem, aby sa niečo, čo je celkom dobré a mne to vyhovuje menilo. Ak by som však podľa svojich pocitov pokračovala, vždy by som bola len vo svojej komfortnej zóne a nikdy by som z nej nevyšla. Práve týchto päť rokov ma naučilo, že na to, aby som sa niekam dostala, musím vystúpiť z pohodlia a bojovať si za to.
Prvý ročník bol asi jeden z najťažších ročníkov a spolu s rokom 2014 bol asi jedným z tých horších, ktoré som prežívala. Potom sa to všetko odrazu v druhom ročníku zmenilo. Zmenilo sa to najmä vďaka tomu, že sa z nás stala skupinka siedmich dievčat, ktoré sa navzájom podporovali, pomáhali si a užívali si spoločné chvíle.
Počas piatich rokov sme toho prežili neskutočne veľa. Mnohokrát sme sa spolu nasmiali a smiali sme sa až tak, že nás všetko bolelo a tiekli nám slzy. Niekedy sme boli unavené, smutné a hŕba písomiek či odpovedí, milión strán učenia či niektoré indivíduá nám už liezli na nervy. Všetko sme to však dali s prehľadom. S každým jedným dňom sa aj náš vzťah menil, prehlboval sa a my sme tak prežívali jedno z najlepších období.

Možno to je tým, že sme boli dospelejší, možno tým, že som ja sama pochopila, o čom je život, no posledné dva ročníky, štvrtý a piaty, sa mi zdali najlepšie ročníky, ktoré som prežila. Boli to roky plné perfektných dní a spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem.
S úsmevom budem spomínať na noci, kedy sme sa nadreli ako kone (áno Ivetka, viem, že si to pamätáš veľmi dobre! :D).
Takisto s úsmevom budem spomínať na perfektnú stužkovú, ktorú sme prežili tento rok koncom januára.
Nikdy nezabudnem na dni, kedy sme sa v škole nudili a chceli sme, aby to prešlo čo najrýchlejšie a úprimne? Prešlo to veľmi rýchlo a to nehovorím o tomto školskom roku, ktorý bol ešte rýchlejší ako tie ostatné.

Doteraz si živo spomínam na prvé dni, kedy sme si všetci ťukali na čelo a pýtali sa samých seba, prečo sme si vybrali strednú školu, kde máme o rok navyše. Všetci učitelia nám hovorili, že sa nemusíme báť, pretože to prejde veľmi rýchlo a my si ani neuvedomíme a budeme odchádzať. Vtedy sme im neverili, no dnes sa nad tým len usmievam, pretože ten rok navyše som si ani len neuvedomila. Z detí, ktoré skončili základnú školu sa stali dospelí ľudia, ktorí ďalej pokračujú vo svojom živote a idú si plniť sny, ktoré majú.
Myslela som si na začiatku, že článok bude o niečo dlhší, no všetky spomienky, ktoré mám lietajú okolo mňa a ani sama neviem, čo prvé napísať.
To, čo však chcem určite napísať je najmä to, že ďakujem každému jednému človeku, ktorý mi spravil z týchto piatich rokov perfektné obdobie života, na ktoré budem spomínať do konca života. A oni vedia, ktorí sú to :)