story from NY

Konečne som sa po niekoľkých mesiacoch dostala k tomu, aby som sa rozpísala o našej vtipnej storke z New Yorku. Pravdou však je, že vtedy, keď sme ju "prežívali", tak vtipná nebola.
Celý trip do NY bol perfektný, mesto som si zamilovala a neviem sa už dočkať, kedy sa tam vrátim. Čo by to však bol za príbeh, ak by v sebe nemal určitý menší či väčší problém?

Ten náš začal približne o pol 12 večer, deň pred odletom. Vstávala som o pol 4 ráno, a tak som si išla ľahnúť skôr. Problém však bol v tom, že som nemohla zaspať, a tak som sa len prehadzovala. Keď som však konečne začínala zaspávať, počula som, ako mi prišla SMS správa. Pozrela som sa na mobil a tam som uvidela to, čo nechce vidieť nikto, kto na druhý deň absolvuje približne 12 hodinový let do Ameriky.
Vraj kreditná karta, ktorú som zadala na zaplatenie hotela je neplatná. Ak nezadám nejakú inú, ubytovanie nemáme zarezervované.

Oblial ma studený pot, okamžite som vzala telefón a volala kamarátke Simonke, ktorá tento trip absolvovala spolu so mnou a Deniskou. Vyriešili sme to tak, že sme dali jej kartu, aj keď sme netušili, prečo moju nevzalo.

Ráno sme vstali, odviezli sa do Viedne a čakali na náš let. Približne hodinu pred samotným odletom mi prišla rovnaká správa. Karta nebola hotelom akceptovaná.
Are you kidding me?

Simonka vzala telefón a do hotela napísala e-mail, v ktorom vysvetlila náš problém. Nasadli sme do lietadla, odviezli sa do Londýna a zistili sme, že nikto nám z hotela zatiaľ neodpísal. Fajn, uvidíme, čo ďalej.

Keďže nevzalo ani jednu kartu, naskytla sa možnosť zaplatiť za hotelovú izbu priamo, cez bankový účet (doteraz nechápem, prečo tam takáto možnosť nebola dovtedy). Pripojila som sa na internet, izbu som zaplatila a konečne som sa trochu upokojila.
Problém však je, že keď platíte takéto platby do zahraničia, platba sa môže pripísať na účet až do 4 pracovných dní. A my sme toľko času nemali.

Hodinu pred odletom z Londýna do New Yorku mi volali z hotela. Vraj vidia, že neberie kartu, tak čo sa vlastne deje. Vysvetlila som im situáciu, ktorá sa stala, s tým, že som za hotelovú izbu už zaplatila. Verili mi? Pochybujem, ale hovor som ukončila s tým, že keď okolo pol 12 v noci prídeme do NY, všetko sa vyrieši.

Inak povedané, leteli sme do New Yorku s tým, že celý týždeň budeme pravdepodobne spať pod mostom.

Po príchode do NY sme sa čo najrýchlejšie dostavili do hotela. Už od dverí som začala svoj nachystaný monológ s pripravenými screenshotmi z bankového účtu, že hotelovú izbu som naozaj zaplatila a že jediné, po čom túžime, je sprcha a spánok.
Po asi piatich minútach, kedy som dohovorila všetko, čo som mala pripravené, sa na mňa recepčný pozrel a povedal, že platba im už naskočila. Super. Zbytočná námaha 😄.

Jediné, čo potreboval, bola záloha 100 dolárov. Pre prípad istoty. Dala som mu svoju kartu, ktorá samozrejme, cez terminál v Amerike nešla. Rovnako tak ani Simonkina. Dohodli sme sa, že 100 dolárov môžeme dať pokojne aj v hotovosti. Že to nebude problém a pri odchode mi ich vrátia.

Celý týždeň bol super. Prešiel ako voda. Tesne pred odchodom nám na izbu volala pani z recepcie, aby sme sa tam dostavili, že mi vrátia tých 100 dolárov. Vravím, že sme už zbalené, a že ideme dolu.
Pri recepcií však pani nebola. Bol tam nejaký chlapík, ktorý povedal, že 100 dolárov sa im podarilo dať na môj účet a že nemusia mi ich dať v hotovosti. Vravím okay.
Bolo mi to však čudné, pretože z môjho účtu si nevedeli peniaze stiahnuť. Ale tak, opačne to možno išlo.

Odviezli sme sa na letisko, kde sme mali ešte nejaký čas. Sadli sme si a rozprávali sa. Odrazu mi volalo nejaké číslo. Zdvihla som a zistila, že je to tá pani z hotela, ktorá mi volala predtým. Vraj, či som už odišla z hotela.
Povedala som, že áno. A že peniaze sa mi vrátili na účet a nie v hotovosti.
A tu bol ten problém. Niekto, kto vracal peniaze, mi vrátil na účet nie 100 dolárov, ale cez 1600 dolárov.
Skoro som pustila mobil z rúk.

A práve tu sa, moji drahí, začína moje pravidelné chodenie do banky a riešenie vrátenia peňazí. Pretože, ak by slovenské kreditné karty fungovali v Amerike (minimálne teda tie zo Slovenskej sporiteľne alebo VÚB), hotel by si danú čiastku mohol znova stiahnuť a mne poslať daných 100 dolárov. Lenže im to nešlo. Opakovane to skúšali, no moja kreditná karta to zamietala.

Tak som najprv šla do banky, aby som ju nejakým spôsobom odblokovala. Pani mi v banke povedala, že ju zablokovanú nijako nemám. Sama sa čudovala, že nefunguje na takéto zahraničné platby.

A tak som prišla domov a píšem do hotela, aby mi poslali ich údaje, že ja im to cez internetbanking pošlem. Pretože moja karta zablokovaná nie je. Nechceli mi údaje poslať. vraj vyskúšajú ešte raz. Nešlo.

Tak mi napadlo, že možno je to v limite. Netušila som, aký limit na platby mám, no čakala som, že to nebude 1600 dolárov. Išla som teda do banky kvôli navýšeniu limitu. Tam som zistila, že môj limit je cez 1600 eur.
Moja tretia návšteva banky bola, keď som už konečne mala údaje z hotela. Na tak veľkú platbu som však musela použiť SMS kľúč, ktorý mi chodil na staré číslo. Musela som si ísť dať zmeniť číslo a rovno som chcela nechať banku urobiť prevod.

Vraj keď to urobí banka, poplatok bude 30 eur. Okay, ďakujem. Neprosím. Ale vraj keď som urobím ja sama, na tablete v banke za pomoci tetule, ktorá tam robí, tak to bude len 15.
Tak som teda začala vypĺňať 83946292642842 údajov, kým som sa konečne dostala k tomu, aby som peniaze odoslala.

A to bol konečne koniec mojej finančnej storky, ktorú som prežívala od konca januára do konca februára. Poviem vám, nebola to žiadna sranda. 😄