I feel like I'm drowning

Niekde som čítala, že určité veci sa nám do života vracajú “vo vlnách”. Niekedy je človek v poriadku, nič ho netrápi a na určité veci nemyslí. Inokedy je to presný opak. 

Nemám rada také to typické “opúšťanie” sa. Ja viem, niekedy to jednoducho človek nedá a zosype sa ako domček z karát. Osobne sa však považujem za celkom silného a racionálneho človeka. Dokážem zatnúť zuby a prejsť zlým obdobím bez nejakej ujmy, plaču alebo opúšťania sa. Na niektoré veci nejako nereagujem, snažím sa nad ne povzniesť a prejsť cez všetko tak, aby som bola v pohode. 

Inokedy zas viem oddeliť svoje osobné veci a city, a jednoducho pokračovať dlho bez toho, aby to ovplyvnilo môj život. 

Na druhej strane, občas sa aj ja zložím. Keď je toho na mňa veľa a keď to už nedávam. A viete, kedy to býva najčastejšie? Keď som unavená ako psychicky, tak aj fyzicky. 

Úprimne, ja verím v jednu vec. Ak je človek v pohode psychicky, dokáže sa vyhnúť veľkému množstvu chorôb. Psychika je sviňa, a keď nie je v poriadku, nie je v poriadku ani zdravie. Toto je rovnica, ktorej roky verím. Práve preto, ak nie som psychicky unavená, často si fyzickú únavu, ako napríklad nevyspatosť, nejako nevšímam a fungujem. Musím a najmä chcem fungovať ďalej. 

Lenže občas sa to stáva. Určite to poznáte. Dlho ste silní, dlho bojujete a odolávate určitým veciam až je raz piatok večer, vy sedíte doma, oproti prázdnej stene, a len do nej doslova čumíte. Premýšľate nad tým, čo ste urobili zle, čo ste neurobili, čo ste urobiť mali alebo nemali. Prehrávate si nejaké veci, ktoré vám neurobia dobre a jednoducho vás to zlomí. A nemusí to byť sled vecí, stačí ak to je jedna a pekne nepríjemná vec, ktorá vás hnevá už nejaký ten čas. 

A u mňa to tak je. Je to najmä jedna vec, ktorá ma dokáže v čase únavy dostať. Samozrejme, tých vecí je viac, ale hlavne je tu tá jedna. Pri ktorej si vždy spomeniem na jednu vetu: some things come in waves. today I’m drowning.