Túto vetu som nedávno počula v jednom príhovore. Úprimne, tak asi ako väčšinu ľudí, aj mňa občas nudia dlhé príhovory na rôznych podujatiach, no občas, keď sa do nejakého započúvate a stojí naozaj za to, sú v ňom zaujímavé veci, pri ktorých vám môžu napadnúť ďalšie myšlienky. Presne ako mňa pri tomto. Všade sa začala dnes oslavovať sebeláska a vzťah k sebe samému. Rovnako s tým prišiel aj trend dokázať si od všetkej práce nejako oddýchnuť, vypnúť mobil a počítač a skúsiť sa jednoducho nadýchnuť. Myslím si, že je to skvelá vec, no na druhej strane mi príde až úsmevné, že to nie je možné. Z každej strany sa na nás totižto niečo valí. Práca a povinnosti. Dve slová, ktoré sú tak známe a nie príliš obľúbené. Aj napriek tomu, že si máme spraviť čas sami na seba, prečítať si knihu alebo obľúbený časopis, na nás všetci s niečím tlačia. Dokážete si predstaviť, že by ste len tak vypli mobil a niekomu sa neozvali celý deň? Dokážete si spraviť "detox" od sociálnych sietí a od toho všetkého, čo spolu s internetom prichádza? Viacerí asi nie, pretože práve prostredníctvom sociálnych sietí komunikujeme s inými. Udržiavame komunikáciu, vytvárame komunitu a nejako si budujeme svoje vlastné ja. Práve preto je mnohokrát nemožné len tak vypnúť všetky sociálne siete a ostať offline.
Mnohé povolania, ktoré dnes ľudia vykonávajú, sú spojené práve so sociálnymi sieťami a s kontaktom s ostatnými ľuďmi. Keď si niečo vybudujeme, snažíme sa ísť stále napred. V živote nikdy neprídeme do bodu, kedy by sme sa niečo nové nemohli naučiť, skúsiť alebo byť v niečom lepší. Ak prídete do bodu, kedy si myslíte, že ďalej už pokročiť nemôžete, pretože ste v tom najlepšom, pravdou je, že pomaly idete dozadu. V dnešnej dobe je synonymum slova nenapredovať, ísť dozadu. Dnes jednoducho nemôžete ostať dlhšie na jednom mieste s úmyslom, že na ňom ostanete navždy. Mnohokrát si totižto myslíme, že nič nemôže prísť. Že život nás vyskúšal už dosť, že nám dal dosť zabrať a môžeme si vychutnávať pokojný život so svojou rodinou, priateľmi alebo niekým, na kom nám záleží. Problém je však v tom, že keď sa niečo začne kaziť, nikto ani nič nás na to neupozorní. Do života sa nám to dostane potichu, pomaly a keď je to už odrazu veľmi veľké, zasiahne nás to a my padneme. Bohužiaľ, pred týmto sa ochrániť nedá. Jediné, čo môžeme v našom živote robiť je užívať si každý jeden dobrý deň, pretože nikdy nevieme, čo príde inokedy a keď príde niečo zlé, poučiť sa z toho. A takisto by sme sa mali snažiť stále napredovať, aby sme boli lepší a lepší. Nemali by sme sa báť, že sa budeme posúvať rýchlo a zrazu nebude miesto, kam sa posunúť. Skôr by sme sa mali báť toho, že ostaneme stáť a spohodlnieme, pretože pohodlnosť nás nezavedie k dobrému a perfektnému životu, po ktorom tak všetci túžime :)
ty tvé brýle jsou top! Moc se mi líbí to druhé tričko!
OdpovedaťOdstrániťI absolutely love your sense of style. That polka dot blouse looks beautiful!
OdpovedaťOdstrániťthe creation of beauty is art.
Veľmi sa mi páčia tvoje myšlienky a úvahy, opäť úplne súhlasím. :)
OdpovedaťOdstrániťPěkné kousky. :)
OdpovedaťOdstrániťSomethingbykate