trends: unibrow movement

Nedávno som písala článok o novom trende, ktorý letí vo svete instagramu. Jeho názov je Unibrow Movement a na instagrame ho nájdete pod označením: #unibrowmovement. Neviem či o ňom niečo viete, niektorým už možno z názvu niečo napadlo. Tak či onak, je to trend spojeného, čiže teoreticky jedného obočia. Začala ho modelka Sophia Hadjipanteli, ktorá má výrazné a tmavé obočie v kombinácií s blond vlasmi.

sweater - she in

Jej obočie je celkovo samé o sebe dosť výrazné, keďže je blondýna a má tmavé obočie. Omnoho výraznejšie je však preto, lebo je spojené. Osobne som človek, ktorý nemá výhrady proti ničomu. Nové trendy často chápem, beriem ich a neodsudzujem, ale ... nie je toho už nejako priveľa? 

Tento nový Unibrow Movement má vraj ospevovať selflove, čiže sebalásku. Pri pohľade na spomínanú modelku alebo iné ženy, ktoré si nechávajú zarásť obočie, by som fakt nepovedala, že to robia kvôli sebaláske.
Nehovorím, že sa máme ako ženy týrať kozmetickými procedúrami, pichať si pery, zväčšovať poprsie a upravovať lícne kosti. To fakt nie. Môj názor je, že každá žena, ktorá sa cíti krásne a stará sa o seba, je krásna. Ale na druhej strane, treba vedieť, kde skončiť.
Pretože selflove nie je to tom, že si nevytrhám obočie alebo neoholím nohy. Selflove je dobrý postoj k sebe a svojmu telu. K tomu, že človek sa má rád a netýra sa niečím, čo neznáša. Samozrejme, túto tému môže pochopiť každý po svojom, ale zdá sa mi, že za výhovorkou "Robím to pre sebalásku." sa dnes robí takmer všetko.

Tak ako väčšina mojej generácie, aj ja trávim dostatočne veľa času na sociálnych sieťach. Mám teda možnosť vidieť viaceré trendy. Nedávno som si všimla aj to, že mnohé stránky porovnávajú ženy s mužmi.
Som za to, aby mali ženy rovnaké postavenie v spoločnosti ako muži. A taktiež som za to, aby mali ženy rovnaké platové podmienky ako muži. Na druhej strane si však nemyslím, že by sa ženy mali porovnávať s mužmi v otázke vonkajšej krásy a kozmetických úprav.

Už neraz som videla fotografie alebo ilustračné obrázky, kde si ženy neoholili nohy alebo podpazušie preto, lebo to nerobia ani muži. A keď nemusia muži, prečo by sme to ako ženy mali robiť my? Tomuto porovnávaniu som príliš nepochopila, pretože v tomto smere sme na tom tak trochu inak ako muži.
A taktiež som si všimla, že táto vec sa používa len vtedy, keď sa to hodí. Predsa, nebudem si holiť nohy, keď to nerobí ani chlap.
Ale v inej situácií, keď má byť žena tá jemná a ženská, a nemá byť ako chlap, sa takáto vec nespomenie. Odrazu je už žena tá, ktorá si nohy holí, upravuje sa a líči sa.

Možno som v tomto už "stará" generácia, no myslím si, že všetkého veľa škodí. Treba vedieť, kedy povedať dosť a kedy sa už zastaviť. Pretože ono podporovanie ženskej sily a postavenie v spoločnosti je dôležité. Sama som žena a za týmto si stojím. Ale na druhej strane je dôležité vedieť, kedy skončiť a neprekračovať pomyslenú hranicu.