Celý život sa naháňame za niekým, kto nás doplní, pričom nerozmýšľame nad tým, že sme celok, ktorý dopĺňať netreba. Ak aj niekoho v živote hľadáme, sme to my sami. Snažíme sa prísť na to kým sme, aký cieľ chceme dosiahnuť a čo vlastne od života očakávame.
Často čakáme na druhú osobu, na tzv. našu "druhú polovičku", ktorá nás má naplniť láskou a naučiť nás, ako milovať. Často si však neuvedomujeme, že títo ľudia, ktorí nás láske učia, sú tí, ktorí s nami prežívajú všetky chvíle a ktorí sú s nami veľmi dlho, možno aj celý život. Sú to naši rodičia, starí rodičia, priatelia a blízki. Tí nám dávajú svoju lásku a učia nás, aké je to milovať a byť milovaní.
Už dávno som si všimla, že niektorí ľudia čakajú len na "toho pravého" alebo "tú pravú". Akoby to bol jeden z míľnikov, ktoré človek vo svojom živote musí dosiahnuť, ako napríklad maturita, diplom alebo práca. Na internetových stránkach môžete nájsť desiatky dotazníkov, článkov či iných experimentov, ktoré vám vypočítajú ten najlepší čas, kedy si založiť rodinu, mať dieťa a dokonca aj ísť na dôchodok. Spoločnosť do tohto takisto pekne "prispieva" a to svojimi otázkami typu: "Nemáš priateľa/manžela? Už by sa aj patrilo." "Koľko to máš rokov? Moja, tikajú ti biologické hodiny." a podobné nezmysly, ktoré človeka len dostávajú do rozpakov, možno nepríjemných situácií.