knihy, ktoré ma neupútali

Vo väčšine prípadov píšem o knihách v pozitívnom svetle. Knihy mám totižto veľmi rada. Milujem ten pocit, keď môžem čítať nejaký príbeh a som zvedavá, ako skončí. Na knihy mám asi skoro vždy šťastie, pretože som sa stretla len s málo knihami, ktoré som si kúpila a nakoniec som ich nedočítala.
No a práve o týchto knihách bude dnes článok.
O knihách, ktoré ma nezaujali a odkedy som ich nedočítané zatvorila, už som sa k nim nevrátila.

Nicholas Sparks - Vo dvojici

Nie som človek, ktorý si potrpí na sladké romány, ktoré končia happy endom. Raz za čas si prečítam nejaké tie romantické knihy či pozriem romantický film, no nejako špeciálne ich nevyhľadávam. Nicholas Sparks si ma však svojimi knihami získal už pred pár rokmi, keď som bola ešte na základnej škole a čítala som od neho klasiku The Notebook. Po tejto knihe prišli na rad jeho ďalšie, ktoré som zhltla za pár dní. Poslednou knihou, ktorú som od neho prečítala celú, a ktorá sa mi veľmi páčila, bola kniha The Choice, ktorá bola neskôr aj sfilmovaná.

Keď som asi pred rokom bola v kníhkupectve, všimla som si, že tento skvelý autor má ďalšiu knihu. Neváhala som a zobrala som ju. Samozrejme, hneď som sa do nej pustila, no čítanie nešlo tak rýchlo, ako by som chcela. Už od prvých strán sa dej vliekol neskutočne pomaly, nijako sa nevyvíjal a nebavil ma.
Knihe som však dala šancu. Donútila som sa prečítať ju aspoň po stú stranu (čo bol celkom výkon) a následne som ju zatvorila. Nemám v láske, keď sa musím do kníh tlačiť, radšej ich vždy zatvorím a vyberiem nejakú inú, ktorá ma baviť bude.

Nedávno som sa o knihe rozprávala so sesternicou, ktorá mala rovnaký názor ako ja. Zo zvedavosti som tak išla na stránku Martinusu a pozrela si recenzie. Väčšina recenzií sa zhodla na tom, že dej v knihe sa rozbehne na strane 300. Kniha má približne 500 strán (nie som si úplne istá), no nútiť sa prečítať tristo strán, aby som si následne nejako tých dvesto užila mi príde trochu smutné. Kniha má človeka baviť celá, nie len nejaká jej časť.
A tak kniha "stojí" v mojej knižnici a myslím, že tam aj dlho takto ostane. V blízkej budúcnosti ju totižto neplánujem čítať.

Matthew Quick - Terapia Láskou

Pamätám si, akoby to bolo dnes, keď som objednávala túto knihu. Všade bola v TOP 100, patrila medzi najlepšie knihy a bestsellery, ktoré sa predávali po celom svete. S nadšením som ju spolu s mojou maminou objednala a tešila sa, kedy ju prečítam.

Kniha prišla, ja som začala čítať a v polovici knihy som stále netušila o čom vlastne je. Jediné, čo si doteraz pamätám a bolo to tam stále opakované bolo, ako hlavný hrdina (vo filmovom prevedení Bradley Cooper) behal vo vreci na odpadky.
Ja som knihu dala smutne bokom a nasledovala moja mamina, ktorá si taktiež robila celkom nádeje. Knihu odložila skôr ako ja s rovnakým pocitom. Kniha nestála za nič, aspoň podľa nás.

Neviem, či predaj knihy bol tak skvelý len vďaka silnej reklame alebo nejakým bootom, ale mne osobne, ako aj mojej mamine a mojim známym, sa kniha moc nepáčila a nepoznám asi nikoho, kto ju dočítal celú.
Po zážitku s knihou som si doteraz nepozrela ani len film a taktiež to neplánujem (a to aj napriek hviezdnemu obsadeniu B. Cooper, J. Lawrence, R. De Niro a ďalší).

John Green - Papierové mestá

Po boome, ktorý spravil John Green s knihou Na vine sú hviezdy, sa zaradil medzi jedných z najlepších autorov na svete. Jeho ďalšie knihy sa automaticky stávali bestsellermi, ktoré sa predávali po celom svete.
Patrila som medzi ľudí, ktorí jeho spomínaný prvý bestseller prečítali. Kniha ma bavila a film takisto. To, čo sa mi však potom už nepáčilo bol akoby "hluk" okolo knihy a filmu, ktorý nastal. Každý film videl, každý o ňom hovoril. Rovnako to bolo aj s knihou.

Keďže sa mi kniha Na vine sú hviezdy páčila, rozhodla som sa zakúpiť si aj ďalšie knihy od Greena. V mojej knižnici nájdete knihu "Nech sneží", ktorá bola pre mňa veľmi príjemnou spoločníčkou počas jedných Vianoc. Príbeh bol však priemerný.
Následne som od neho začala čítať knihu Kam zmizla Aljaška, ktorú som však nejako "stratila" (mala som ju ako e-knihu a neviem presne, kde som ju uložila). Poslednou knihou, ktorú som od tohto autora začala čítať a dokonca som ju aj prečítala (s menším donútením) bola kniha Papierové mestá. Film som nevidela, ale myslím, že som o nič neprišla.
Neviem ako vy, ale pre mňa bol príbeh trochu suchý, nudný a vliekol sa veľmi pomaly. Pred asi tromi rokmi som dostala na narodeniny ešte jednu knihu od Greena, Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín. Ku knihe som sa doteraz nedostala a vôbec ma neláka - nezaujal ma už ani len obsah knihy.

John Green je tak pre mňa celkom dobrý spisovateľ s priemernými príbehmi, ktoré možno pobavia, no nijako ma neohúria.

To by bolo na dnes všetko. Myslím, že keby zalovím v pamäti, objavili by sa ešte nejaké knihy, no nateraz to necháme takto :)
A čo vy a knihy, ktoré vás nezaujali?