SOCIAL MEDIA

painting

23. marca 2019
Mama mi vždy hovorila, aby som sa predtým, ako pôjdem maľovať, prezliekla. Nikdy som ju však neposlúchla a tak si to odniesli mnohé kúsky pekného oblečenia.
S maľovaním som síce dávnejšie prestala a oblečenie je na teraz ochránené pred rôznymi farbami, no  touto "metaforou" som skôr chcela niečo iné povedať. Také niečo ako, skúsenosť sa nedá odovzdať či treba sa poučiť z vlastných chýb. Pretože aj keď takéto frázy znejú ako klišé a sú "otrepané", je v nich kus pravdy.
Nebudem ani len počítať, koľkokrát som sa popálila na veciach, pred ktorými ma niekto starší a skúsenejší varoval. Ale myslím, že to je taká prirodzená vec v živote.
Že niektoré veci musíte, pekne povedané, pokašľať, aby ste sa mohli posunúť vo svojom živote ďalej. Niektoré veci totižto musíme prežiť a musia bolieť, aby sme vedeli, kam sa treba posunúť, čo vlastne v živote chceme.
A v niektorých veciach by sme tých skúsenejších mali počúvať a poučiť sa. A ja by som sa mala vrátiť k maľovaniu..

Maľovanie, rovnako ako písanie a rovnako ako iné kreatívne činnosti, ktoré som kedy robila, medzi ktoré patrilo napríklad aj fotografovanie, ma vždy akoby oslobodzovalo. Dávalo mi pocit voľnosti a toho, že pracujem na niečom svojom, na niečom vlastnom a na niečom, čo mám rada. Práve to bol aj dôvod, prečo som sa často zavrela na niekoľko hodín do izby a maľovala som.
Úprimne, tento článok mám napísaný už nejakú dobu. Písala som ho ešte niekedy na začiatku februára, no nejako som naň zabudla. Keď som sa k nemu nedávno vrátila, s maľovaním som už začala a vrátila som sa k nemu.
Nejaký prvý nakopávací prvok bol asi ten, keď sme na Umeleckej práci, jednej z prednášok, ktorú mám v letnom semestri, dostali úlohu sebareprezentácie.
Kreatívnej.
Hneď som vtedy vedela, o čo pôjde. Že všetko o sebe nakreslím a nejako to podám ďalej. A tak som kreslila. A odvtedy si neustále niečo kreslím. Menšie, väčšie. Pre seba. S pocitom voľnosti a nejakej tej slobody, ktorú mi to dáva. Pretože aj to je dôvod, prečo mnohokrát robím to, čo ma baví. Dáva mi to ten pocit, po ktorom tak túžim.

5 komentárov :

  1. Ano, také se nikdy nepřevlíkám a občas to nějaký svetr odnese, ale spíš se mi podaří mít od barvy třeba ruce, nohy, obličej. Moc pěkný článek! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. you look so pretyy

    dorky-and-weird.blogspot.com

    Xoxo <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já neumím nakreslit ani sluníčko, ale i tak jsem si, hlavně jako malá, ráda kreslila. Od barev bylo snad úplně všechno. :-)
    Povídání nejen o kosmetice

    OdpovedaťOdstrániť
  4. já jsem strašnej patlal.. :D jsem schopná tričko zašpinit i při běžné denním líčení sama sebe :D

    Co mě štve na paletkách stínů?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Taky miluju kreslení, uklidňuje to :) a přesně, člověk si musí zkusit vše sám a poučit se z chyb :)
    MyGoldenMind

    OdpovedaťOdstrániť