one chapter

Nedávno som čítala jeden citát, ktorý znel:

"You want to come into my life,the door is open. Your want to get out of my life, the door is open.Just one request...don't stand at the door,you're blocking the traffic."

coat - SheIn

Nedávno som konečne, po dlhom čase, uzatvorila jednu kapitolu v živote, ktorá mala byť uzatvorená. Viete, niekedy si myslíme, že sa nás nejaká vec alebo nejaký človek nechce prestať držať. Jednoducho to stále máme na mysli a myslíme si, že to tam bude navždy. Ja som sa s tým aj nejako zmierila. Na to, aby ma táto myšlienka opustila, som vynaložila už tak veľa úsilia, že sa mi s ňou bojovať nechcelo. A viete, ako to je. Čím viac sa snažíte, tým viac na to myslíte a tým je to horšie. Práve to bol dôvod, prečo som to nechala plávať. Povedala som si, že ak to mám mať v živote, ak na to mám stále myslieť, tak sa s tým nejako vysporiadam.


No a potom odrazu, presne chvíľku na to, ako som sa rozhodla, že to tak nechám, prišlo to, na čo som tak dlho čakala. Taká tá "vlna", ktorá odniesla všetko to, čo som potrebovala, aby som odniesla. Pretože niekedy, aj keď veľmi chcete nechať niekoho v minulosti, tiahne sa s vami do prítomnosti, aj keď nechcete. Stále sa vám niečím, aj keď len maličkosťami, pripomína a prichádza vám do života. To je však presne to, čo je v tom citáte. Že stojí vo dverách a blokuje "premávku".

Ako sa hovorí, nič netrvá večne. Môžeme sa z toho tešiť, pretože ani to najhoršie obdobie v našom živote nebude navždy, no môžeme byť z toho aj smutní alebo zdesení, pretože ani to najkrajšie obdobie nemusí trvať večne. Jednoducho, treba sa tešiť z prítomného okamihu a užívať si to, čo prichádza. Dokonca aj tie horšie dni.

A ja? Ja sa konečne, po veľmi, veľmi dlhom čase cítim slobodná :)