go forward

 dress - SheIn

"Ak v dnešnom svete nenapreduješ, automaticky ideš dozadu."

Túto vetu som nedávno počula v jednom príhovore. Úprimne, tak asi ako väčšinu ľudí, aj mňa občas nudia dlhé príhovory na rôznych podujatiach, no občas, keď sa do nejakého započúvate a stojí naozaj za to, sú v ňom zaujímavé veci, pri ktorých vás môžu napadnúť ďalšie myšlienky. Presne ako mňa pri tomto.

Všade sa začala dnes oslavovať sebeláska a vzťah k sebe samému. Rovnako s tým prišiel aj trend dokázať si od všetkej práce nejako oddýchnuť, vypnúť mobil a počítač a skúsiť sa jednoducho nadýchnuť. Myslím si, že je to skvelá vec, no na druhej strane mi príde až úsmevné, že to nie je možné. Z každej strany sa na nás totižto niečo valí.

Práca a povinnosti. Dve slová, ktoré sú tak známe a nie príliš obľúbené. Aj napriek tomu, že si máme spraviť čas sami na seba, prečítať si knihu alebo obľúbený časopis, na nás všetci s niečím tlačia. Dokážete si predstaviť, že by ste len tak vypli mobil a niekomu sa neozvali celý deň? Dokážete si spraviť "detox" od sociálnych sietí a od toho všetkého, čo spolu s internetom prichádza? Viacerí asi nie, pretože práve prostredníctvom sociálnych sietí komunikujeme s inými. Udržiavame komunikáciu, vytvárame komunitu a nejako si budujeme svoje vlastné ja. Práve preto je mnohokrát nemožné len tak vypnúť všetky sociálne siete a ostať offline.

Mnohé povolania, ktoré dnes ľudia vykonávajú, sú spojené práve so sociálnymi sieťami a s kontaktom s ostatnými ľuďmi. Keď si niečo vybudujeme, snažíme sa ísť stále napred. V živote nikdy neprídeme do bodu, kedy by sme sa niečo nové nemohli naučiť, skúsiť alebo byť v niečom lepší. Ak prídete do bodu, kedy si myslíte, že ďalej už pokročiť nemôžete, pretože ste v tom najlepšom, pravdou je, že pomaly idete dozadu. V dnešnej dobe je synonymum slova nenapredovať, ísť dozadu. Dnes jednoducho nemôžete ostať dlhšie na jednom mieste s úmyslom, že na ňom ostanete navždy.
Mnohokrát si totižto myslíme, že nič nemôže prísť. Že život nás vyskúšal už dosť, že nám dal dosť zabrať a môžeme si vychutnávať pokojný život so svojou rodinou, priateľmi alebo niekým, na kom nám záleží. Problém je však v tom, že keď sa niečo začne kaziť, nikto ani nič nás na to neupozorní. Do života sa nám to dostane potichu, pomaly a keď je to už odrazu veľmi veľké, zasiahne nás to a my padneme. Bohužiaľ, pred týmto sa ochrániť nedá. Jediné, čo môžeme v našom živote robiť je užívať si každý jeden dobrý deň, pretože nikdy nevieme, čo príde inokedy a keď príde niečo zlé, poučiť sa z toho.
A takisto by sme sa mali snažiť stále napredovať, aby sme boli lepší a lepší. Nemali by sme sa báť, že sa budeme posúvať rýchlo a zrazu nebude miesto, kam sa posunúť. Skôr by sme sa mali báť toho, že ostaneme stáť a spohodlnieme, pretože pohodlnosť nás nezavedie k dobrému a perfektnému životu, po ktorom tak všetci túžime :)