favourite time

t-shirt - Rosewholesale  bomber - SheIn  jeans - Stradivarius  shoes - Deichmann  necklace - Rosegal

Začiatkom októbra som si hovorila, aký bude ťažký a zdĺhavý, najmä kvôli škole, v ktorej som mala trojtýždennú prax niekde, kde som mala byť úplne sama medzi novým kolektívom. Ani som sa nenazdala a je november, pália sa sviečky a spomíname na svojich príbuzných, ktorí už nie sú medzi nami. Prešlo to rýchlo, že? Nechcem ani spomínať to, keď som na konci augusta hovorila, že zima a Vianoce sú ešte ďaleko. A ako rýchlo prešiel rok. Takto pred rokom. Zdá sa nám, že každý deň je rovnaký, priam nudný. Tá rutina, keď ráno vstávame do školy či práce, prídeme unavení, niečo spravíme a ideme spať. No potom sa obzrieme cez plece a zistíme, že takto pred rokom bolo všetko ÚPLNE iné. Ako je to možné?
Práve vtedy si uvedomím a všimnem tie maličkosti, tie malé čriepky, ktorá nám vyskladajú celý deň, sú práve tie, ktorá nám zmenia celý život v priebehu roka. Niekedy sa stane niečo mimoriadne a život sa zmení zo dňa na deň, no väčšinou to býva nebadateľné. Niečo čo si nemôžeme všimnúť. Až po dlhšom čase si to uvedomíme.
Keď mi niekto raz položil otázku a opýtal sa ma, či by som chcela mať schopnosť vidieť do budúcna, povedala som nie. Bála som sa toho, že keď sa pozriem do budúcnosti, bude tam niečo, čo sa mi nebude páčiť alebo to nebudem vedieť prijať. Stať sa to musí, no rozdiel je v tom, ako to prijmete. Ak by to prišlo tak odrazu, že sa pozriete do budúcnosti a uvidíte to, nechceli by ste to alebo by ste si mysleli, že to jednoducho nedokážete. No potom to príde, postupne, a vy ste odrazu silnejší a všetko ste to zvládli.