one second

Nedávno som čítala jeden citát o tom, ako môžu byť dni, mesiace, dokonca aj roky bez toho, aby sa v našom živote niečo stalo. Potom však príde deň a môže to byť len zlomok sekundy v tom dni, kedy sa všetko zmení. Zmeníme sa my, zmenia sa naše priority, zmení sa nám život a odrazu je všetko iné. Akoby sa vám zmenil pohľad na svet. Za zlomok sekundy.

sweater - shein

Viete, mnohokrát si želáme, aby sa čas zastavil, aby sme ho mohli vrátiť späť a prežiť niečo odznova, pretože to boli krásne situácie, ktoré sme prežívali. Boli to momenty, ktoré sa nám zaryli pod kožu a do pamäte tak, že na ne nikdy nezabudneme.
Mnohokrát som si aj ja želala, aby som sa mohla vrátiť späť v čase, a aby som mohla prežiť niektoré dni odznova. Tu sa mi vyskytla aj otázka: "Zmenila by som niečo? Spravila by som niečo inak, ak by som mohla?"
Moja odpoveď bola najprv áno. Spravila by som niektoré rozhodnutia inak, aby som mohla prežiť ten deň, týždeň alebo mesiac lepšie, no potom som sa zastavila. Ak by som totižto spravila niektoré veci inak, nikdy by sa nemuselo stať to, čo sa stalo následne po nich a ja by som bola teraz niekde úplne inde. Nemusela by som sa nachádzať presne na tomto mieste, kde som, za ktoré som tak vďačná. Samozrejme, niektoré veci, aj tie najmenšie, by sa dali upraviť. Napríklad, aby som nespravila niekoľko zbytočných chýb. Jasné, môj život by bol možno ešte lepší, ak by som sa vyhla niektorým chybám, ale povedzme si úprimne, poučili by sme sa, ak by sme tie chyby neurobili? Nie, nepoučili, a práve preto je úplne zbytočné chcieť vrátiť čas. Ak by sa to totižto aj dalo, asi by som to nespravila. Určite by tam bolo také to malé pokušenie, ktoré by mi hovorilo, aby som to vyskúšala, no určite by som to zvažovala veľmi dlho.

Práve toto sú tie momenty, ktoré sú podľa mňa veľmi dôležité. Tie zlomové, ktoré sa mnohokrát stanú, keď spravíme nejakú chybu alebo vtedy, keď to vôbec neočakávame. Žijeme si svoj život, sme si istí našimi prioritami, sme spokojní, aj keď vieme, že by to možno mohlo byť lepšie. Žijeme v pohode, ktorú odrazu niečo naruší. My sa na svet pozeráme úplne inak, sme akoby "znovozrodení" a pochopíme, že sme mnoho vecí robili naozaj zbytočne a možno nám aj zabili niekoľko mesiacov či rokov života.
Poviem vám môj príklad. Vždy som sa zaujímala o zdravú stravu, rada som cvičila, no nikdy mi cvičenie nejako nezasahovalo do môjho sociálneho života. Keď som chcela, išla som s kamarátmi von, namiesto toho, aby som išla cvičiť. Nebola to moja priorita. V prvom ročníku na strednej škole som si prešla poruchami príjmu potravy, kedy som cvičila aj tri hodiny denne. Kamarátov som síce mala, no stretávali sme sa maximálne v škole, pretože po škole som letela domov, aby som stihla cvičiť a prichystať sa na druhý deň do školy. Keď som sa však z toho dostala - musím však pripomenúť, že len fyzicky - cvičila som stále. Cvičenie ma však bavilo a bola som konečne zdravá, takže som mohla. Takisto som však radšej išla domov a cvičila som, ako by som mala ísť von. Ja som síce introvert, no poslednou dobou zisťujem, že milujem posedieť si s kamarátkami niekde alebo mám rada, keď niekam ideme. Práve kvôli tomu, čo sa stalo v prvom ročníku som sa uzatvorila do seba a síce som mala skvelé kamarátky, nejako som sa nedokázala úplne otvoriť.
Začiatok roka 2017 bol pre mňa dosť ťažký a v marci som si začala uvedomovať, že som sa konečne dala psychicky do poriadku. Úplne v pohode som však bola až v lete, kedy som sa začala mať konečne rada takú, aká som. Pochopila som, že cvičenie nie je vec, ktorá má zasahovať do môjho osobného a sociálneho života. Cvičím kedy chcem, kedy mám čas a keď chcem, idem s babami von. A milujem to! Dala som sa však dokopy psychicky najmä v lete a potom v septembri, keď mi prišiel do života jeden človek, ktorý ma mal rád takú, aká som.

Mohla by som ľutovať, že som premárnila niekoľko rokov len tým, že som bola uzatvorená, a že som od seba ľudí odháňala, no poviem vám, že ľutovať to, by bolo zbytočné plytvanie časom, a preto si teraz užívam každý jeden deň, kedy som so svojimi priateľmi, ktorých mám rada najviac na svete! :)
A preto milujte každý jeden deň, pretože každý deň prináša niečo nové a nikdy neviete, kedy príde ten deň s tým zlomkom sekundy, ktorý vám všetko zmení. Tak ako mne jeden utorok v septembri..