SOCIAL MEDIA

"klub nerozbitných detí"

14. júna 2019
Keď som si nedávno objednávala knihy z Martinusu, všimla som si knihu s názvom, ktorý má dnešný článok. Nie, nejdem písať recenziu na túto knihu, pretože je to návod pre rodičov, ako správne vychovať svoje deti v dnešnej dobe. Názov som si však na tento článok prepožičala, pretože vo mne evokuje jednu a trochu inú myšlienku, akú má kniha.
Aj keď napokon, myšlienka je v niečom celkom podobná.

Keď som bola menšia, často som počúvala príbehy mojej maminy z jej detstva. Úprimne, aj počas dospievania mi často hovorila o nejakých zážitkoch zo strednej školy či o zážitkoch z veku, v ktorom som bola práve v čase rozprávania ja. Často som sa pristihla pri tom, ako som porovnávala seba a moju mamu vtedy. Ako mi prišla omnoho vyspelejšia a akoby silnejšia v mnohých ohľadoch.
V skutočnosti to tak aj bolo.
Rovnako, ako sa každým rokom mení množstvo vecí, tak sa mení aj výchova a celkové správanie voči rodičom. Nedávna štúdia dokonca poukazuje na to, že "deti" odchádzajú od svojich rodičov až vo veku 30 (a viac) rokov. Neuveriteľné, že?
blazer & pants - SheIn
(pri nákupe na SheIn, môžete použiť moj kupón Q2cerna10 na 10% z objednávky!)

V dobe, kedy bola moja mama dieťaťom alebo neskôr teenagerom, bola a takisto aj musela byť, omnoho viac samostatná ako som bola vtedy ja. Dokonca aj v mojej dvadsiatke bola ona už dávno preč od svojich rodičov. Ja osobne si to neviem predstaviť. V tomto sa detstvo a taký ten bezstarostný život akoby človeku predlžuje a naťahuje. Človek už nemusí toľko bojovať, pretože veď "mama urobí" alebo "mama vybaví". Rodičia sú pre nás prístavom a akoby základňou, na ktorej nám je dobre a z ktorej nechceme odísť. A keď nemusíme, tak načo by sme odchádzali?

V mojom veku tak boli moji rodičia samostatní, prebíjali sa svetom a hľadali si nejaké miesto. Nehovorím, že to nerobím aj ja, no v ich dobe to bolo o niečo ťažšie. Museli toho veľa obetovať a prežiť si.
A oni pre mňa rozhodne do "klubu nerozbitných detí" patrili a stále patria. V dobe, kedy mohli pokojne ostať s rodičmi sa vydali preč. A nebolo to len preto, lebo "sa to tak v tej dobe robilo".
Otázka však znie, patríme do tohto "klubu" aj my? Dnešná generácia? Predsa len, tí silní a úžasní, ktorí do tejto kategórie patria, nás vychovali.
Odpoveď nie je jednoznačná a musíme si na ňu odpovedať sami. Patrím aj ja k tým silným, ktorí sa snažia bojovať za svoju dobrú budúcnosť? Či už v škole, v práci alebo v iných segmentoch života? Ak totižto človek berie prvú možnosť, pretože je pohodlnejšia a nebije sa za to, čo chce, pretože sa bojí, je pohodlný alebo má množstvo výhovoriek, len ťažko sa môže dostať do tejto skupiny.
V dnešnej dobe trpí viac ako 80% populácie depresiami. Povolanie psychológ, ktoré v minulosti tvorilo len menšinu, je dnes jedným z dôležitých povolaní, ktoré je neskutočne potrebné. Ľudia sú smutní, páchajú samovraždy, sú emočne labilní a často nevedia ani v tridsiatke či štyridsiatke, čo chcú. A pritom, aj oni boli vychovaní tými, ktorí sú silní. Dôvod je ten, že naši rodičia sa každým jedným dňom snažia spraviť náš život tým najlepším, aký len môže byť. Snažia sa nám dať aj modré z neba, rozmaznávajú nás a často robia väčšinu vecí za nás. Mnohí si to ani len neuvedomujú, no práve toto ich drží v úzadí. Nedokážu sa odpútať od komfortného života, ktorý im ponúkajú rodičia a boja sa spraviť krok do neznáma.
A práve to je často dôvod, prečo mnohí známi ľudia, ktorí niečo dosiahli, nemali na začiatku nič. Pretože sa nebáli skúšať niečo nové a byť chvíľu mimo svojej komfortnej zóny. Všetko toto im prinieslo perfektné výsledky a sú na tom najlepšom mieste.
Byť silný možno v športe znamená mať svaly a premôcť protivníka, no v skutočnom živote to znamená bojovať každý jeden deň za to, čo človek chce a za seba.

4 komentáre :

  1. Your suit suits you very well!
    xx from Bavaria/Germany, Rena
    www.dressedwithsoul.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V mojom prípade bývania s mamou, nehanbím sa povedať, je to peniazmi. :) Len nájom izby alebo garsónky dnes stojí toľko, čo celá výplata a ak chce človek ušetriť, musí bývať s niekoľkými rovesníkmi... toto mi je proti srsti a myslím, že to kedysi ani nebolo také bežné ako dnes. Keď už si naši rodičia kupovali byt, tak z dôvodu, že raz si v ňom založia rodinu, nie preto, aby tam pili (napríklad). Taktiež, neviem, či je to len moja domnienka, ale väčšinou keď už sa v mladom veku sťahovali, mali už trvalého partnera, plánovali svadbu a spoločný život. "Ve dvou se to lépe táhne", a tak keď si nájdem partnera, môžem uvažovať o tom, že začneme spolu niečo budovať a niekam ísť, ale zatiaľ mi príde zbytočné odchádzať niekam sama... Taktiež mám malého brata a moja mama je úprimne radšej, keď je doma občas niekto, kto ho môže postrážiť, kým ona môže odskočiť k doktorovi. A v minulosti boli práveže dosť bežné viacgeneračné domy, v ktorých pokojne žili aj 3 generácie, tak mne osobne akosi pripadá, že skôr dnešní mladí sa nasilu snažia vsugerovať si, že "už sú veľkí", pritom poznám chalana, ktorý síce má byt, ale chodí mu ho riadiť a prať mu mama, tak o čom to je? :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Samozrejme, financie sú asi prvým a takým najväčším problémom, ktoré v dnešnej dobe postihujú veľké množstvo mladých ľudí. Je určite lepšie, ak napríklad v tvojom prípade bývaš s maminou, pretože jej vieš pomôcť a je to lepšie, ako keby odídeš z domu.
      Takisto je druhým problémom aj to, že mnohokrát si teraz ľudia nejakého toho partnera životného nenájdu hneď v 18-19-ke, ako to bývalo zvykom v minulosti, a preto je to ťažšie. V dnešnej dobe je, samozrejme, niečo trochu iné a v mnohom máš pravdu.
      To, že niekomu chodí mamina ešte aj upratovať do bytu je celkom pritiahnuté za vlasy a aj vtipné úprimne :D
      Úplne ani neviem sama čím to je a nemyslela som v článku len bývanie, ale mnohokrát aj mentalitu ľudí, kedy čakajú, že "veď rodičia vybavia", pričom by to mohli už oni sami. Osobne poznám pár ľudí v mojom veku (21), ktorí nikdy nepracovali, nepracujú a všetko si nechávajú zatiahnuť rodičmi. A práve to sa mi zdá už v takomto veku celkom bizarné.

      Odstrániť
    2. Aha, tak to áno, ohľadom správania a práce som nejak zabudla reagovať, máš pravdu! :D No, máme nejakú divnú dobu, paradoxne akoby čím viacej máme možností, tým horšie to vieme spracovať, ktovie... A napríklad presne aj tie dnešné páriky - nie je bohviečo, keď dnes toľko ľudí vníma toho druhého len ako "jednu z možností". Obdivujem všetkých, čo napriek tomuto sú dnes spolu niekoľko rokov bez vedľajších úmyslov. :D

      Odstrániť