ale inak som zdravá, hej?

Dlhšie som uvažovala, čo vám dnes napíšem, a tak že hodím vám sem, prečo posledný mesiac a pol chodím minimálne dvakrát do týždňa k doktorom. Here we go.

Viete ako sa hovorí, že keď sa kazí jedno, kazí sa všetko. No, a tak nejak to bolo aj u mňa 😅. Niekedy v polke októbra ma začalo strašne bolieť v pravom stehne. Bola to fakt ostrá bolesť, ktorá prišla len tak z ničoho nič v jeden októbrový večer. Myslela som si, že to prejde, no neprešlo. Dokonca som sa okolo tretej ráno zobudila na to, ako ma to bolí a nemôžem spať. 

Na ďalší deň som nemohla ani poriadne chodiť. Išla som do lekárne, kúpila som starý dobrý Voltaren a dúfala, že počas štyroch voľných dní v týždni, ktoré v tento semester mám, to prejde. 

Samozrejme, neprešlo. Dokonca ani po štyroch dňoch, kedy som to doslova preháňala s tým zázračným gélom menom Voltaren. A tak sa začal kolotoč zvaný doktori. Najprv som teda zašla k všeobecnej lekárke, ktorá ma poslala ortopédovi. Ten, samozrejme, neordinoval, a tak som si musela počkať do ďalšieho týždňa. Ortopéd, alebo presnejšie ortopedička, postaršia pani, ktorá sa čudujem, že ešte nie je na dôchodku, zhodnotila, že to bude zápal a naordinovala mi nejaký šumivý prášok proti zápalu. Išla som domov spokojná vo viere, že to pomôže. Tak som tomu verila, že podľa mňa aj to placebo malo pomôcť spolu s tými liekmi. 

party dresses - FemmeLuxe

Po dvoch týždňoch, samozrejme, nič neprestalo, a tak som šla pani ortopedičke znova. Poslala ma na rontgen zistiť, či to nie je niečo s kĺbmi. Kĺby mám zdravé, ako nové (no zas, nepreháňajme to) a tak pani doktorka povedala, aby som šla na rehabilitácie. To, čo však bolo vo výmennom lístočku som nevedela ani sama poriadne prečítať, nie tie slová ešte vysloviť a pochopiť. Medzičasom sa Milčo (cháp môj otec) stretol s jeho sesternicou, ktorá je perfektná ortopedička a ešte nejaké tieto veci. Tá povedala, aby som jej zavolala. Spolu s Bejkou (cháp mojou mamčou) sme jej volali a tá, keď počula, čo tam pani ortopedička napísala, nechápala.

Moja diagnóza bola ako pre starého, 80-ročného človeka, s preležaninami. 

Cesta bola jasná. Ide sa za Milčovou sesternicou do Bratisky. A tak sme išli. Tá mi to prezrela, napísala úplne inú diagnózu a s tou som išla do rehabilitačného centra, kde som dostala dátum na začiatok decembra prosím pekne. Nevadí, hlavne že mám termín. (to znie ako pôrod 😂)

tops - FemmeLuxe

Medzitým ako som toto všetko vybavovala a u doktorky som bola 687495474-krát, som začala mať problémy s pravým chodidlom. Milčova sesternica mi to prezrela a povedala, aby som šla na odbery krvi k doktorke, či to nie je zápal. Zápal ani nič podobné to nebolo (áno, ja, ktorá odpadáva pri odberoch krvi som išla úplne sama k doktorke. Vypila som predtým asi dva litre vody - v priebehu dvoch hodín a! Neodpadla som. Skôr som sa po ceste od doktorky skoro pocikala.). 

 

glitter dresses - FemmeLuxe

A keďže to zápal nebol, šla som teda ZAS pred pár dňami pani ortopedičke, nech mi to teda čekne, že čo by to mohlo byť. Tá to čekla (samozrejme, poslala ma na ďalší rontgen, ktorý je v ďalšej budove pomaly cez celé mesto - to preháňam, ale je to ďaleko) a povedala, že je to vrodené. Že by sa mi niečo vrodené objavilo po 21 rokoch? Uvidíme, či pomôžu vložky do topánok. Pretože ak nie, zas sa potrepem do Bratislavy, aby som zistila, čo to je.

No, a samozrejme, aby toho nebolo málo, som musela v medzičase vyriešiť aj očnú, lebo aj oči potrebujú raz za čas vyšetriť a zubára, keďže som potrebovala niečo v tej mojej ústnej dutine opraviť. 

Takže z krátkeho článku tu máte môj výlev, ako okrem práce a školy, ktoré ledva lepím dokopy a nestíham poriadne nič z toho, behám a podávam si kľučky od ordinácií. Majte krásny deň!