keď to proste nejde

Tie, ktoré píšu vedia, tie, ktoré nepíšu, ale chceli by, zistia. Občas totižto máte tému, kľúčové slová a možno aj nejaké bližšie info k článku, no nejako neviete, čo by ste napísali a ako by ste to sformulovali. A presne o tomto stave, o nejakej pomyslenej stopke, písateľskom bloku, si dnes povieme trochu viac.

Taký tvorivý blok sa mne osobne väčšinou objavuje tu na blogu. Vytváram si totižto témy sama a občas už fakt neviem, o čom písať. Nakoniec ma však niečo inšpiruje, kopne ma pomyslená múza a idem na to.

Trochu väčší problém, s ktorým som sa, počas mojej dlhoročnej skúsenosti s písaním stretla, je písateľský blok. Ono, je to v poriadku ak píšete sloh do školy, denník alebo nejaké články pre seba. Ten blok nakoniec zmizne, vy sa uvoľníte, zapálite sviečku, zalejete čaj a nejako sa rozpíšete. Horšie to však je vtedy, keď sedíte za počítačom, za zadkom vám horia deadliny, nestíhate, máte toho veľa a doslova sa neviete vykoktať. Máte okolo seba milión myšlienok, ale aj napriek tomu len sedíte, pozeráte do blba a rozmýšľate, čo tam vlastne napíšete.

Takýto písateľský blok ma chytil nedávno. Dostala som veľmi podrobný popis, ako si klient predstavuje článok. Boli tam okruhy, v akých sa má pohybovať, dĺžka článku, nejaké rozdelenie, kľúčové slová. No proste všetko, čo potrebujete na to, aby ste vedeli, ako si daný človek článok predstavuje. Stačilo sadnúť za počítač, otvoriť word a začať písať. Problém bol, že som netušila, ako začať a akú tému presnú zvoliť, aby som trafila správny okruh. A práve to bol kameň úrazu.

Všetky témy, ktoré mi napadli, boli úplne z cesty. Sedela som za počítačom a hľadela som na zadanie. Čítala som ho dookola asi stokrát a nič. Ani záblesk. Postavila som sa, prechádzala som sa a rozmýšľala som. Deadline bol síce až o niekoľko dní, no ja som potrebovala článok napísať v ten deň, keďže ďalšie dva dni som mala školu a následne by už nebol čas.
Spravila som si čaj, zapálila sviečku a v tichu izby som sedela a rozmýšľala. Nakoniec som stavila na jednu tému, ktorá mi pripadala ako tak fajn. Celý čas písania článku som mala v hlave myšlienky ako: Je to úplne zlá téma. Celý článok budem musieť prerobiť. Na 100 % to nebude téma, ktorú si klient predstavoval. No a podobné veci.

Do článku som ale vložila, ako vždy, úplne všetko. Napísala som ho najlepšie, ako som vedela. Využila som snáď všetky poznatky z podrobného popisu klienta, a s malou dušičkou som ho nechala schváliť.

O pár dní som zistila, že ten článok sa páčil a bol dobrý. To zahrialo pri srdci. Naozaj.

O nejakých trapasoch pri písaní článkov alebo ďalších blokoch sa tu určite rozpíšem viac aj inokedy. Myslím, že sa máte na čo tešiť :D