something about me

Viete, čo je pre mňa jedna z najťažších vecí? Hovoriť o sebe. Dôvodov mám hneď niekoľko.
Ten prvý je, že najprv neviem, čo mám povedať. Či mám povedať iba tie základné veci, alebo môžem povedať to, kto naozaj som. Aká vo vnútri som, čo ma naozaj baví, čo ma nadchne a čo naopak nemám rada, čo neznesiem a čomu sa vyhýbam.
Druhý dôvod je, že hneď ako viem, čo povedať, zaseknem sa, pretože sa mi zdá, že keď budem hovoriť toľko o sebe, môže to vyznieť sebecky a nie presne tak, ako by som chcela.

A práve to je dôvod, prečo sa takýmto veciam snažím oblúkom vyhýbať. Písanie motivačného listu alebo nejakej info "kolónky", ktorá sa nachádza na nejakých profiloch, je pre mňa fakt horor a trvá mi to dlhšie, ako napísať článok dlhý viac ako 5 normostrán.
Dáte mi tému? Okej, beriem, dokážem písať aj o toaletnom papieri, ale keď ide o mňa, radšej to vynechám a túto povinnosť vynechám.

Pred týždňom sme dostali za úlohu na jednej prednáške spraviť nejakú kreatívnu sebareprezentáciu. Jednoducho, povedať o sebe niečo v kreatívnom duchu. Poviem vám, hneď ako som počula slovo sebareprezentácia a písať niečo o sebe, v mojom mozgu zablikala červená kontrolka.
Mám hovoriť o sebe a ešte nejako kreatívne?
A tak som začala premýšľať. Mozog mi začal pracovať na plné obrátky a stavila som na jednu vec. Kreslenie. Rada kreslím a tak som skombinovala kreslenie s fotografiami.

Do fotografií som zakomponovala priateľov, rodinu, moje hobby, moju prácu a všetko, čo ma baví a tvorí zo mňa človeka, ktorým som. Kreslila som, pridávala som fotky a nejako kreatívne tak opísala sama seba.
Práve dnes túto vec prezentujem, a preto už dopredu dúfam, že to vyjde presne podľa mojich predstáv :)