learn to let go

Konečne som sa dostala k tomu, aby som napísala trochu iný, možno citlivejší článok, ktorý tu už dlho nebol. Nebol preto, lebo ja som nemala dostatok času na to, aby som si to všetko v sebe upratala. Aby som si upratala všetky myšlienky a pochopila sama seba, ako na tom vlastne som. Ako sa vlastne cítim. Posledné mesiace sa cítim totižto akoby som mala všetky silné emócie vyčerpané a bola som len pasívna. Jednoducho sa nechávam unášať prúdom a nechávam všetko len tak, nech plynie. A to sa na mňa vôbec nepodobá. Ja som práve človek, ktorý všetko až moc rieši (overthinking) a nenechá nič len tak.

V jednom období a bolo to nejako takto pred rokom, sa zo mňa sypal jeden článok za druhým. Sama si ich doteraz veľmi rada čítam a prezerám. To obdobie som mala rada. Cítila som, ako som rástla. Ako som sa menila na človeka, ktorým som si nikdy nemyslela, že budem. Alebo lepšie povedané, vedela som, že raz ním budem, no nikdy som nevedela, že to príde tak rýchlo. Tak odrazu. Akoby z jedného dňa na druhý.
A teraz? Teraz tu sedím, píšem tento článok a cítim sa tak dospelo. Tak inak. Za jeden jediný rok som sa dostala neskutočne ďaleko.

hoodie - SheIn

Úprimne, niekedy v apríli tohto roku som si predstavovala, že budem už omnoho ďalej. Že ma už jedna vec, ktorá začala pred rokom, nebude otravovať. Že už ju nechám ísť a dostanem sa cez to. Predstavovala som si, ako koncom septembra nastúpim do školy a budem úplne inde. Nie je tomu tak a dlho som uvažovala, prečo. Prečo som sa cez to nedostala, aj keď veľmi, veľmi chcem. Prečo mi to často vyskočí len tak v hlave, aj napriek tomu, že som iná, som inde a moje priority sa zmenili. Nedávno som si všetko prehrávala v hlave. Triedila som si myšlienky, uvažovala som a pochopila som, že to má asi tak byť. Že potrebujem viac času. Že aj napriek tomu, že som sa cez to skoro dostala, je tam malá časť, ktorá ma stále drží a ťahá späť. Pomaly, ako čas plynie, to však odchádza celkovo.

Niekedy sa mi totižto stáva, že sa cez niektoré veci dostanem celkom rýchlo. Som v poriadku a ani sama neviem, ako je to možné. Potom však príde niečo iné a ja som aj po dlhom čase z toho otrasená a stále neviem, prečo to tu ešte stále je. A niekedy je lepšie nechať to plynúť, neriešiť to a nesnažiť sa to vyriešiť, pretože práve to, že sa budete stále snažiť vyriešiť nejaké veci, budete stále na tú danú vec myslieť a nepodarí sa vám dostať ďalej aj keď veľmi chcete.
A možno sa cez nejaké veci človek celkovo nikdy nedostane. Možno to bude mať niekde v hlave, niekde v úzadí navždy. A niektorých ľudí si ponesie v srdci navždy..