big girls cry too

Je polnoc. Vonku je už dlho tmavá noc, no teplota je stále vysoká a jediné vďaka čomu prežívam je malý ventilátor, ktorý som nedávno objavila v pivnici a hneď som si ho privlastnila. V takýchto horúčavách rozmýšľam, prečo sme už dávno do domu nedali spraviť klimatizáciu. Žilo by sa nám omnoho ľahšie. A ten spánok? Konečne by som sa vyspala.
No aj napriek tomu, že doma už druhý rok lámem všetkých k tomu, aby sme kúpili klimatizáciu, stále ju nemáme a ja som teda hore. V teplách sa mi dobre nespí, a preto je úplne bežné, ak ma na sociálnych sieťach ako instagram alebo facebook "stretnete" aj okolo jednej či druhej v noci.

dress - Dresslily

Takéto noci majú čaro. Pri počúvaní dobrej hudby sa mi veľmi dobre píše. Čítala som o mnohých hudobníkoch, skladateľoch alebo jednoducho ľuďoch, ktorí niečo tvoria, že sa im skvelo pracuje počas noci. Presne vtedy, keď zvyšok populácie spí a vy sa cítite, akoby ste boli všemocní. Akoby ste mali moc nad všetkým a mali čas na úplne všetko. Akoby noc nikdy neskočila a bola nekonečná. Presne takto sa v noci cítim. Tak živo.

Nevýhodou takéhoto ponocovania je ten čas, kedy si spravím pár článkov, vylejem si do nich dušu a mám nejaký čas pre seba. Vtedy začne to premýšľanie nad všetkým, čo sa udialo, nad vecami, ktoré vyšli, no zároveň aj nevyšli. Nad krásnymi, no takisto aj nad tými nepeknými dňami, ktoré sa stať museli. A vtedy, aj v prípade, že je človek úplne šťastný, začne z ničoho nič roniť jednu slzu za druhou, až si uvedomí, že v sebe držal niečo pridlho a muselo to ísť von. To všetko, čo sa mu za posledné dni, možno mesiace zhromaždilo v sebe. A aj napriek tomu, že je ten človek šťastný, pretože má priateľov, rodinu a všetko okolo seba, plače. Pretože niečo v ňom bolo už veľmi dlho a musel to dať von.
No aj napriek tomu, že plače, je šťastný. Plač totižto neznamená vždy to, že je človek smutný. A takisto je to aj naopak. Keď sa človek smeje, nie vždy to znamená, že je šťastný.