Why It’s So Hard to Love Yourself?

jacket - SheIn   jeans - Stradivarius   t-shirt -  Zaful   sneakers Reebok - Spartoo.sk

Keď mám úprimne povedať, ani sama neviem, ako mám dnešný článok začať. Posledný článok, v ktorom som písala o tom, čo chcem robiť a že som sa tak nejako aspoň z polovice našla, mal neskutočné ohlasy. Naozaj, že neskutočné. Krásne komentáre, z ktorých som mala slzy dojatia na krajíčku. Ani sa vám neviem poďakovať za tak pekné komentáre, ktoré som dostala. Ďakujem vám.
V spojitosti s outfitmi sa vždy snažím napísať nejaký osobný článok, ktorý sa týka či už mňa alebo skupiny ľudí, ktorí sa v týchto pocitoch nájdu. Ešte predtým, ako načnem jednu tému, ktorá ma dnes napadla, musím sa vám trochu ospravedlniť za takýto "čudný" outfitový príspevok, ale myslím si, že blogerky, ktoré fotia outfity veľmi dobre vedia, aké ťažké je vystihnúť pekné počasie vonku v takomto období, keď je neustále pod mrakom, prší alebo sneží a jednoducho sa to nedá. Preto som si pre vás dnes pripravila niečo takéto, trochu iné :)
Dnešný článok bude patriť k tým dlhším, ktoré na blogu sú, tak ak máte chuť a čas, vezmite si do ruky hrnček s kávou, čajom alebo niečím dobrým a usaďte sa :)
Na blogu som raz písala článok s názvom "Perfect body". Tí, ktorí ma sledujú dlhšie budú vedieť, ak nie, môžete si ho prečítať alebo si prečítajte dnešný článok, ktorý bude na rovnakú tému, len je trochu "refreshnutý" o niečo nové.

Vo svete perfekcionizmu a fitness ošiali je niekedy nereálne nestratiť hlavu a byť normálni. Neustále riešenie postavy, jedla a cvičenia dobehlo aj mňa. Snažím sa jesť zdravo, cvičiť a neriešiť každé sústo. Celkom sa mi to darí, no niekedy to tak nebolo. Nechcem teraz riešiť svoju minulosť či iné veci, ktoré som urobila. Ide mi o niečo úplne iné. Rozmýšľam asi ako každé dievča v mojom veku. Vidím na sebe nedostatky, ktoré by som chcela zmeniť. Niečo mi na sebe neustále vadí a chcem vyzerať stále lepšie. Vďaka cvičeniu sa mi to vždy darilo. Asi pred štyrmi mesiacmi som však kvôli mnohým povinnostiam, ktoré na mňa úplne doľahli, nemohla riešiť úplne všetko, a tak som niekedy cvičila len 3-krát do týždňa. Možno sa vám to zdá, že je to stále dosť, no som zvyknutá cvičiť aspoň 5-krát. Stravu som neriešila takisto. Síce som si stále varila zdravo, nejako som upustila od svojho prísnejšieho režimu, a tak som jedla naozaj úplne všetko. Hovorila som si, že pred Vianocami to predsa nemá ani cenu riešiť a tak som si plánovala perfektný štart do nového roka.
Prvé dva týždne nového roka išli fakt super hladko. Nebudem klamať, keď vám poviem, že som pribrala asi štyri kilá, ktoré som na sebe videla úplne všade, bola som nespokojná a hnevalo ma to. Tešila som sa však, že po novom roku to išlo celkom fajn dolu. Nebol by to však život, keby neexistovalo nejaké ale.. To ale znamenalo prax v škole, ktorú mám. Keďže som na hotelovej akadémií, prax máme na rôznych akciách, kde obsluhujeme dlho do rána. Práve počas troch víkendov po sebe, kedy som naozaj nemala chuť riešiť to, čo budem jesť (na to naozaj nemáte náladu, keď ste hore 25 hodín vkuse) som jedla naozaj všeličo. Veď si to len predstavte, samé koláčiky, niečo slané, večera ešte o polnoci a podobne. Síce som sa snažila, naozaj to nešlo. Tri víkendy po sebe som takto ťahala a poviem vám, bola som neskutočne unavená. Počas týždňa som mala klasicky školu, kedy vstávam veľmi skoro a domov som sa vracala unavená. Na cvičenie som nemala ani len chuť pomyslieť, pretože som mala mnoho článkov, ktoré som potrebovala napísať a blížil sa polrok. S ním prichádzalo nespočetne veľa písomiek, odpovedí a testov, ktoré som sa snažila zvládnuť čo najlepšie.
Po týchto troch týždňoch som sa vrátila späť na váhu, ktorú som mala aj po Vianociach. Bola som úplne demotivovaná, no povedala som si, že si dám nový štart. Nevyšlo to kvôli ďalšej praxi, ktorá prišla ďalší víkend.

Viete ako som sa cítila? Myslím, že asi áno. Nemala som chuť fotiť ani na blog články, pretože som sa cítila zle vo vlastnom tele. Chcela som niečo s tým robiť, pretože nie som človek, ktorý stále odkladá nový začiatok a hovorí si "začnem od pondelka/od nového roka...". Keď mám začať, začnem ihneď. Chcela som, no nemohla som. Nemohla som ísť proti vlastnému zdraviu a telu, ktoré bolo úplne vyšťavené a nevládalo.
Teraz, keď už konečne ma nič takéto nečaká, mám dostatok voľného času a energie, konečne začínam. Začínam však úplne inak, akoby som začínala v Januári. Prečo? Mám to v hlave už úplne inak. Síce viem, že na mne tých pár kíl vidno a viem, že sa ich potrebujem zbaviť, mám sa rada taká aká som. Nehľadiac na číslo na váhe či na iné, problémové partie, ktoré na sebe mám, mám sa rada. A myslím, že to je to najdôležitejšie, čo by mal človek mať.

Tento článok sa mi k tomuto outfitu hodí aj vďaka týmto krásnym topánočkám, ktoré mi nedávno prišli. Neskutočne sa mi páčia a už sa veľmi teším, kedy si v nich prvýkrát zabehám. Aj toto ma skvelo motivuje do toho, aby som na sebe makala čoraz viac a viac. Na blogu budete môcť čakať aj ďalšie články o niečom podobnom, pretože síce sa viac orientujem na módu a kozmetiku, zdravý životný štýl mi nie je cudzí a veľmi rada by som vás motivovala :) 
Takto otvorený článok o sebe samej som sem na blog asi ešte nikdy nedala a naozaj som sa premáhala stlačiť tlačidlo publikovať, pretože som si nebola stále istá, či je to niečo, o čom by som chcela takto verejne hovoriť. Odvahu na toto mi dali najmä vaše komentáre pod minulým článkom, ktoré ma neskutočne posilnili ♥