is everything okay?

Už fakt dávno som sem nenapísala žiaden článok, ktorý by bol akoby taký "do hĺbky". Nejako som sa tejto téme vyhýbala, sama neviem prečo. Asi som nemala nejako čo dať von alebo čo povedať. Úprimne, sama ani netuším, čo by som mala dať von.

t-shirt - shein

V období, kedy som podobné články písala, som toho mala viac na srdci a keď som sa s tým práve nezdôverovala Lole, tak som sa radšej vypísala. Jednoducho som to sem napísala a akoby sa mi uľavilo.

Čo si však budeme. Ja som spokojná, nejako mi nič nechýba (teda zopár vecí áno, ale tak, to asi každému :D) a robím si to, čo potrebujem.
Občas, občas však príde niečo také menšie. Niečo v hlave, čo začne rýpať, že predsa len niečo nie je v pohode. Ono to tak väčšinu u mňa býva. Že keď je niečo až moc dobré, začnem uvažovať, čo je zlé. Normálna ženská logika, nie? :D

A tak, keď som na tom nejako až moc v pohode so školou, začnem uvažovať, čo som zas zabudla, keď mám náhodou menej práce, začnem uvažovať, či som náhodou niečo nezabudla. Jednoducho, akoby sa niečo snažím v hlave zistiť, čo sa vlastne deje a či niečo nie je zlé.

Ako vždy, snažím sa však premýšľať hlavne nad tým dobrým a takéto myšlienky si nepripúšťať. Predsa len, sú to presne také tie nepríjemné myšlienky, ktoré znepríjemňujú život. A práve preto, ak máte takýchto malých hlodavcov aj vy, rozhodne by ste ich mali dať čo najviac dozadu do svojej hlavy.
Len tak má potom človek spokojný a príjemný život. A to vám hovorím naozaj, zo skúsenosti :)