SOCIAL MEDIA

what now?

25. apríla 2018
V živote nastanú okamihy, kedy neviete, ako ďalej. Dovtedy ste si mysleli, aký skvelý je váš život. Ako viete, čo od neho chcete, ako budete ďalej pokračovať, čo sa bude diať. Všetko ste mali naplánované, alebo, aj keď ste nemali, jednoducho ste mali nejaký pocit, že viete, kam váš život smeruje. Každé ráno ste sa zobudili, aby ste neustále napredovali a dostali sa k cieľu, ktorý máte vytýčený. Okolo seba ste mali ľudí, ktorí vás podporovali, ktorí vás milovali a pomáhali vám dosiahnuť vaše ciele.
No niekedy, sú tu presne tie okamihy, kedy neviete, ako ďalej. Ste v bode, kedy si nie ste istí, ktorou cestou pokračovať. Cítite, ako sa končí jedna etapa vo vašom živote a prichádza ďalšia. Začiatky sú vždy veľmi ťažké, no majú aj svoje čaro, pretože si môžete vytvoriť niečo nové, čo tu dovtedy ešte nebolo.
Okamihy, kedy neviete, ako ďalej prídu presne vtedy, kedy si uvedomíte, že niečo vo vašom živote končí a vy neviete, ako ďalej. Alebo si uvedomíte, že ľudia, ktorí vo vašom živote boli, už nie sú tými, ktorými boli pred niekoľkými rokmi, mesiacmi či týždňami. Jednoducho sa zmenili, no nezmenili sa len oni, ale aj vy. Zrazu pochopíte, že ich musíte nechať ísť. Že musíte nechať všetko voľne plynúť, aby mohol do vášho života prísť niekto nový alebo aby sa mohli vrátiť po nejakej dobe oni. Dokonca možno ani nikdy neodídu, len to musíte nechať všetko voľne plynúť.
Môj život sa nachádza teraz presne v tomto bode. Neviem, ako mám pokračovať ďalej. Teda, viem, ale je tam aj štipka nedôvery a menšej nesmelosti až strachu. Končím strednú školu, na ktorú som chodila dlhých päť rokov. Nastupujem na vysokú školu a sama neviem, či chcem ďalších päť rokov študovať. Samozrejme, prihlášky som si podala a plánujem aj začať, no v skutočnosti neviem, čo vlastne chcem.
Zistila som, že niektorí ľudia v mojom živote pre mňa znamenajú niečo iné, čo ja pre nich. Pochopila som však, že nie všetci sme rovnakí, každý je iný a je potrebné, nechať tých ľudí odísť. Prídu iní a možno ani títo neodídu. A ak odídu, možno odídu sa vrátia. Treba to nechať voľne plynúť a nechcieť od tých ľudí, aby nasilu ostali vo vašom živote.

Za poslednú dobu som stratila vo svojom živote veľa ľudí, o ktorých som si myslela, že tam budú veľmi dlhú dobu alebo aj navždy. Bolelo ma to, no musela som sama pochopiť, že len vtedy, keď sa naučím, aký je kolobeh života, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, budem ďalej rásť a meniť sa. Nie každý, kto povie, že ostane navždy, aj ostane a nie každý človek, o ktorom sme si mysleli, že je pre nás vyvolený, je stvorený pre nás. Niekedy má život pre nás úplne iné cesty, ako si myslíme, no na konci je to ešte lepšie, ako sme chceli.

16 komentárov :

  1. Beautiful bag. Lovely color!
    xx

    http://www.mybeautrip.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moc pěkný článek hodně k zamyšlení. Jinak krásná kabelka ♥ Píšu též blog, budu moc ráda když se mrkneš a zanecháš taky milý komentář. ♥ www.fitfoodhealthy.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Takové pocity někdy zažívá úplně každý, hlavně při tom přechodu na vysokou jsem se cítila stejně. Nejhorší je strach, že zklameme naše blízké nějakým rozhodnutím, ale důležité je poslouchat naše srdce a především rozum. Lidé se mění a několikrát se mi stalo, že jsem se dostala někam, kam jsem vlastně ani nechtěla, i když mi to na začátku připadalo skvělé.

    http://zpodkrovi.blog.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne ako hovoríš, je to dosť tlak na človeka, aby sme nesklamali najbližších a podobne.. Treba načúvať samých seba :)

      Odstrániť
  4. s mnohým sa veľmi stotožňujem... kabelka je roztomilá :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
  5. To je pravda. Bojím sa o svojich starých rodičov...že čo sa stane ak raz nadobro odídu a kto mi bude pomáhať, rozosmievať ma...je to pre mňa veľmi ťažké pochopiť ale zároveň viem že to tak musí byť a nič s tým nespravím. Ale aj tak ďakujem Bohu, že ich mám. Veľmi ich ľúbim. Veľmi pekný článok a aj kabelka. :)

    Ann´s Life

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tento komentár mi až slzy do očí vohnal. Naozaj si to krásne napísala a je veľmi pekné, že máš taký skvelý vzťah so svojimi starými rodičmi. Ďakujem, krásne :)

      Odstrániť
  6. páni, ta kabelka je prostě nádherná

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Moc hezky napsané, taky mám někdy takové pocity. A nejvíce se bojím té největší ztráty, rodiče...
    welcometomyworld

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Já ti rozumím. Prožívám to samé. Končím výšku a nevím, co se životem.nevim,kterym směrem se vydat co dělat, co chci, co nechci a co bych měla. Každý v okolí si mysli, ze muze o mém životě rozhodovat - každý mi říká, co mám dělat a každý říká samozřejmě něco jiného a i když jsem byla dříve přesvědčená, co chci, teď tomu tak není. Nad vším je obrovský otazník symbolizující otázku "mám na to vůbec? Neměla Bych dělat něco jiného?"

    Sama vím, jak je to období frustrující a vyčerpávající, a že přijde den, kdy člověk bude muset udělat rozhodnutí

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Možná právě nástupem na vejšku zjistíš, kam tě to posunulo, jestli je to správná volba, či nikoliv?:)

    Somethingbykate

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Super kabelka! :)
    partofnicol.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Super článek k zamyšlení ;) A kabelka je krásná

    SmileThess

    OdpovedaťOdstrániť