I am woman

Nedávno som vám spomínala to, že by som napísala nejaký článok na takú ženskú tému. Nebude to niečo o "feminizme", ktorý nejako nezastávam, ale skôr to bude článok o tom, ako som zistila, že byť ženou je jednoducho perfektné , aj keď je to mnohokrát ťažké.

Kde by som len začala. Je toho tak veľa a pritom keď to chcem dať von, nejako nemám čo.. Začnime asi úplne na začiatku.
Začiatkom by som považovala práve môj nástup na strednú školu, ktorý sa mi moc dobre nepodaril. O tom, aké zlé a tmavé obdobie som práve vtedy mala, si môžete prečítať TU. Myslela som si dlho, že som z toho vonku a keď sa tak spätne pozriem, fyzicky som bola, no psychicky som stále riešila jednu blbosť za druhou. Inak povedané, nežila som voľne a slobodne, ako sa na mladé dievča patrí.

t-shirt - Zaful.com

Nedávno som sedela na káve s jednou úžasnou osôbkou a rozprávali sme sa o úplne všetkom. Je zaujímavé, že si s niektorými ľuďmi dokážete perfektne sadnúť a už po týždni si poviete také veci, ktoré by ste niekomu nepovedali ani o tri či štyri mesiace.. Prišlo aj na tému mojej minulosti, o ktorej nevie veľa ľudí a tak som jej to hovorila. Opýtala sa ma, kedy som sa z toho všetkého nejako dostala a "uzdravila som sa". V tom momente som začala premýšľať a o pár sekúnd som vedela odpoveď. Bolo to len minulý rok v lete. Po skoro štyroch rokoch. Štyri roky mi trvali, kým som sa dala úplne dokopy. Veľmi dlhá doba.. Od leta sa mi žije akosi voľnejšie, lepšie, chodím neustále niekam von, na kávu, s priateľmi..
Ale o tomto nemal byť článok. Mal to byť len začiatok.

Na začiatku septembra som niekoho stretla. Niekoho, koho som mala radšej viac, ako by som asi mala mať. Nebudem to tu rozoberať a úprimne, ani nechcem. Chcem len povedať, že napriek tomu, že to s tým človekom nevyšlo, tak, ako som na začiatku chcela, a že už s ním nie som ani v toľkom kontakte, zmenil ma k dobrému. A som mu za to naozaj vďačná, pretože práve vďaka vplyvu, ktorý na mňa mal som zas začala cítiť sama sebe to, čo tam dlhé roky chýbalo. Self-love, sebeláska. Hovorte tomu ako chcete, no všetci myslíme jedno a to isté. Vzťah sami k sebe.
Okrem toho som však získala aj úplne iný pohľad na svet a svoj posledný ročník na strednej škole som si začala omnoho viac užívať. Nejako som začala konečne ŽIŤ.

V tomto momente som si uvedomila aj pravú hodnotu a význam slova žena a ženskosť. Konečne som pochopila, že ženy nemusia mať postavy ako modelky z Victoria Secret (ktoré áno, vyzerajú perfektne, no nie každá máme predpoklady na to, aby sme tak vyzerali). Na to, aby sme boli krásne, úspešné a milované od nejakej osoby môžeme vyzerať inak. Môžeme mať pár kíl na sebe, môžeme sa obliekať do štýlu, ktorý milujeme a takisto sa nemusíme ani maľovať na to, aby sme vyzerali perfektne.

 Ja viem. Každá žena chce byť krásna, a preto sa snaží. Snaží sa vyzerať dobre každý deň. Dokonca aj v ten, ktorý nasleduje po preplakanej noci, kedy nespala ani hodinu. Aj vtedy, keď celý deň nič nestíha, behá z jedného miesta na druhé. A dokonca aj vtedy, keď má všetkého už po krk, má toho neskutočne veľa a stretne osobu, ktorú by nechcela. Dokáže sa vystrieť, usmiať sa a pokračovať ďalej, aj keď jej to láme srdce.
Viete, asi som musela na toto dospieť. Aby som pochopila, čoho všetkého je žena schopná. Musela som dospieť, aby som sa jednou stala.
Možno to niekomu príde vtipné, pretože nemám ešte ani 20 a hovorím tu, aká žena sa zo mňa stala, no ja to cítim. Cítim veľmi silno, ako dospievam a ako napredujem ďalej.
Musela som si prežiť viacero situácií, viacero sklamaní a preplakných dní či nocí, aby som pochopila, čo všetko dokáže jedna žena uniesť. Akú bolesť, strach či ťažké bremeno vie niesť.

Nikdy som sa nevedela za nič pochváliť. Mohla som spravil X-Y vecí, mohla som byť v niečom najlepšia alebo som mohla niečo dosiahnuť, no vždy sa mi to zdalo málo. Možno si teraz niekto povie, že veď to je dobré. Aspoň som mala motiváciu byť stále lepšou a lepšou. Áno, možno je to pravda a možno na začiatku je to v poriadku, no po dlhej dobe ste unavení, že pre seba nie ste stále dobrí. Mohla som urobiť čokoľvek, no stále som sa nevedela doceniť. Viem, že som veľká perfekcionistka, no toto už naozaj presahovalo medze.
Keď sa pozriem do minulosti, ako som makala, ako som písala jeden článok za druhým, ako som sa snažila, aby som sa dostala tam, kde som teraz, môžem sa pochváliť. Aj keď to je po dlhej dobe a mala som to spraviť už vtedy, keď som zvládala robiť milión vecí naraz, pochválim sama seba až teraz. Pretože vtedy som to nevedela a nechcela. Dnes však už viem, že na to, aby sme boli dobrí pre iných, musíme byť najprv dobrí sami pre seba. Ak chceme milovať iných, musíme milovať najprv sami seba. Nikdy som to nechápala a nebrala som to vážne, no až teraz som pochopila, že keď sa budem mať rada, bude zo mňa vyžarovať niečo úplne iné. Taká tá pohoda, pokoj a láska, ktorá zo mňa nikdy nevyžarovala, aj keď som to moc chcela.

Keď si spomeniem na pár rokov dozadu, viem, že som vždy chcela byť pekná, chcela som vyzerať ako tá speváčka, ako tá herečka alebo ako tá modelka, ktorú som práve videla na obálke nejakého časopisu. Vždy som o sebe pochybovala a myslela som si, že nemám na to, aby som bola dostatočná pre niekoho iného, kto by ma mohol mať rád. Úprimne, je mi to dnes aj trochu ľúto, pretože tá pravá ženskosť je v každej jednej z nás. Tá ženskosť, ktorá nás robí krásnymi, nežnými a jemnými stvoreniami je ukrytá v každej z nás, len ju musíme objaviť.
Ja som sa ju naučila objavovať aj v tých dňoch, kedy som sa nevedela na seba pozrieť do zrkadla. Kedy som si myslela, že vyzerám strašne. Pomohlo mi to, pretože dnes sa dokážem na seba pozrieť do zrkadla s úsmevom na tvári aj bez toho, aby som bola namaľovaná, bez toho, aby som mala upravené vlasy či bez toho, aby som bola perfektne oblečená.
Práve vďaka tej pravej ženskosti sme tým kým sme. Sme silné a dokážeme toho omnoho viac, ako si myslíme. Ja sama viem, že dokážem omnoho viac, ako som si niekedy myslela. Tá skrytá sila v každej z nás je neuveriteľná. Dokážeme toho naozaj omnoho viac, ako si myslíme.

Od decembra som si prechádzala ťažkým obdobím. Zlomilo ma niečo, čo som mala veľmi, veľmi rada. Zlomilo ma to, položilo ma to na dno a prežívala som jedno z najhorších období. Plakala som skoro každú noc a nevedela som, čo si počať. Moji najbližší, ktorí stáli pri mne (ako napríklad mojich najlepší priatelia) sa mi snažili pomôcť. Najčastejšie hovorili frázu, ktorú používam dnes aj ja: "Nechaj pracovať čas. Čas všetko vyrieši." Je to pravda a vedela som to aj vtedy, no úprimne, nedokázala som vtedy nechať čas, nech to odo mňa odnesie. Neustále som myslela na to, čo sa stalo, čo som pokazila. Po čase som pochopila, že to nemusel pokaziť nikto, jednoducho sa to stalo. Jednoducho sa nemalo stať to, čo som chcela a stalo sa niečo úplne iné. Presne to, čo som nechcela. Možno časom pochopím, prečo to tak bolo, možno nie, no dnes viem iba to, že sa to malo stať.
Práve človek, o ktorom píšem mi povedal: "Každé zlé obdobie je na niečo dobré. To, že je zlé neznamená, že z nás spraví zlých ľudí." Ani len netušil, ako mi tým pomohol.
A práve v tomto období, keď som mala pri sebe len hŕstku tých, ktorí ostali a bola som úplne na dne, som pochopila, že som omnoho silnejšia, ako kedykoľvek predtým. Že som sa vyformovala na omnoho silnejšiu ženu, ktorá má veľmi silné city, ktorá dokáže ľúbiť a ktorá chce investovať svoj čas do ľudí, ktorí za to naozaj stoja. 
Pochopila som aj to, že niektorí ľudia do nášho života majú prísť, niečo nás naučiť a odísť. Je to jednoducho takýto kolobeh. A kým som si to nepriznala, plakala som každú jednu noc.
Nebudem klamať, že neplačem ani teraz. Plačem, no nie tak často, ako to bolo inokedy. Viem, že sú dobré a zlé dni. Počas tých dobrých si užívam každú jednu sekundu, lebo som konečne pochopila aj to, že každá jedna minúta v našom živote je neopakovateľná a musíme si ju užiť poriadne. Počas zlých dní plačem, som smutná a počúvam aj smutné pesničky, no vtedy viem, že sa vyplačem a na ďalší deň som znova silnejšia. Pretože plač nie je nič zlé. A preto sa nebojte plakať. Plač nie je zlý, práve naopak. Môžete byť vďaka nemu ešte silnejšie, ako doteraz. 

Dlho pri sebe nemám partnera. Niekoho, na koho by som sa mohla obrátiť, niekoho, s kým by som mohla tráviť voľné dni a niekoho, kto by ma ľúbil tým "iným" spôsobom. Priznávam sa, že mnohokrát ma to ťažilo, pretože som si viackrát myslela, že to s nejakou osobou vyjde. Dnes však už viem, že je zbytočné trápiť sa takouto vecou, pretože ak na to človek neustále myslí, nejako si to od seba tak trochu odoženie. Práve preto som to nechala tak. Nechala som to všetko plávať. Som sama sebou, mám okolo seba priateľov a perfektných ľudí, s ktorými prežívam jedny z najšťastnejších okamihov môjho života. Po veľmi dlhej dobe som si uvedomila čo všetko mám a najmä koho v živote mám. A viem, že niekto pravý do môjho života príde. Bude to presne vtedy, kedy má. Už ma to viac neťaží, aj keď viem, že určite príde deň, kedy sa budem cítiť unavená, kedy sa budem cítiť zle a znova ma to bude ťažiť, no nie už tak, ako to bolo doteraz. 
Okrem toho, že toto mal byť článok na tému "ženy a ženskosť", tak trochu som to obrátila aj na tú vďačnosť, ktorá je v živote veľmi dôležitá.

Majte radi samé seba baby, pretože to je to najdôležitejšie. Ako sa hovorí: "Vzťah so sebou samým je ten najdôležitejší, pretože na konci dňa, keď si ľahneš do postele, si sám so sebou. A budeš musieť žiť sám so sebou do konca svojho života. Tak sa maj rád."