you are weird

A potom som si všimla ten zaujímavý pohľad jednej panej, ktorá si ma najprv premerala, potom dlhšie pozerala na moju kabelku a znova na mňa. Nejako jej to asi nesedelo alebo čo..

bag - Gamiss

V piatok ráno pred dvoma týždňami som sa rozhodla, že si spravím trochu iný outfit, a tak som do svojej klasickej kombinácie s čiernou sukňou pridala aj túto zajačiu kabelku. Presnejšie kabelku čarovného klobúku so zajačími ušami. Už keď som zatvárala dvere na dome a išla som na zastávku som začala uvažovať, či to bol dobrý nápad.
Asi nikdy som sa necítila viac infantilne.

Nevadí, pokračuj ďalej! Stále som si hovorila túto vetu. Nasadila som si čierne slnečné okuliare a robila som sa, že nikoho nevidím. Myslela som, že to vychádza, kým som nikoho nestretla. Už po pár metroch od domu som však stretla jednu babku, ktorá býva kúsok od nás a jej pohľad hovoril za všetko. Buď si myslela, že som zadrhla zajaca a mám ho naozaj v kabelke alebo...alebo že som zabila zajaca a mám ho proste v kabelke. Z jej pohľadu sa nedal nič iné vyčítať.
Čo som čakala od ľudí v mojom okolí, pomyslela som si a išla som ďalej.
Pri vstupe do školy som chvalabohu nikoho nestretla, pretože som išla až na 10:30 a to tiež len na pár hodín na prax, kde som sa stretla so svojimi kamarátkami, presnejšie asi iba s tromi, ktoré sa zasmiali a mysleli si, že je to sranda.
Sakra baby, ja to myslím vážne s tou taškou, nekazte mi to!
Po škole, okolo 12:00 som mala ešte nejaké dve hodiny do príchodu autobusu, a tak som si povedala, že sa idem prejsť po nákupnom centre, niečo popozerám a možno aj niečo kúpim. Musím podotknúť, že keď mi napadol tento perfektný nápad, na ušatú kabelku som totálne zabudla a myslela som si, že na pleci mám klasickú čiernu, nie zabitého zajaca (srandujem!).
Keď som vošla do nákupného centra, najprv som si všimla pohľady menších detí. Hovorím si, ktovie, čím som ich zaujala. Ja som fakt na tú kabelku zabudla.. úplne.
A potom som si všimla ten zaujímavý pohľad jednej panej, ktorá si ma najprv premerala, potom dlhšie pozerala na moju kabelku a znova na mňa. Nejako jej to asi nesedelo alebo čo.. A ja som si potom spomenula, čo mám na pleci. Veď ja mám toho zajaca!

Vybehla som z obchodu a išla si sadnúť na lavičku, stále som bola v obchodnom centre.
Niekedy tak uvažujem, či sú tí ľudia normálni. Ja keď si niečo všimnem, niekoho tak trafeného ako som ja, že v devätnástich nosí hentakú kabelku, ako decko, nezízam. Pozriem sa a zrak odvrátim. Ale práve v tejto chvíli som si uvedomila, že niektorí ľudia nemajú to, čo by mali mať.

P.S.: Ak sa vám to podarilo dočítať až sem, gratulujem a iba podotýkam, z toho že som na pleci nosila kabelku so zajačími ušami si nič nerobím, toto bolo len zveličené do článku, no všetko sa naozaj stalo :-)