SOCIAL MEDIA

I knew you'd haunt all of my what-ifs

11. októbra 2020

Dnes som si po dlhšej dobe sadla, otvorila svoj blog a rozhodla sa napísať niečo iné ako recenziu na produkt alebo niečo v súvislosti s módou. Dôvodom bola táto veta, ktorú som nedávno videla v nejakom článku na internete. 

Neviem ako vy, ale keď som bola mladšia, pri každom rozhodnutí som sa sama seba, alebo niekoho blízkeho (najlepšej kamarátky, maminy) pýtala "Čo ak..." 

Napríklad: "Čo ak to nevyjde." / "Čo ak nie som na to pripravená." / "Čo ak by toto bolo lepšie." 

Som perfekcionista, takže kým som sa rozhodla čo si vyberiem/kúpil alebo čomu sa budem venovať, vždy to trvalo nejako dlhšie. Myslela som si, že ak si vyberiem zle, budem musieť niečo doháňať alebo jednoducho nestihnem využiť dobrú šancu. 

Problém bol v tom, že som v tom čase nechápala akosi pointu celého života. Ak si človek zvolí zle, popáli sa, no na druhej strane sa poučí zo svojej chyby. Lebo len tak sa môže naučiť niečo nové. Áno, možno nestihne dobrú šancu, ktorú by dostal, keby sa rozhodol v tom momente inak, no príde iná, ďalšia. A možno aj lepšia. 

Ja som sa však bála, že nepríde. Vždy som akosi očakávala to najhoršie. Takýmto situáciám je, vďaka bohu, už koniec. Som rada, že to nejakým spôsobom odišlo a naučila som sa žiť voľnejšie. Keď som však videla túto vetu, hneď som si spomenula na toto obdobie. Bolo to obdobie, keď som začínala na strednej. 

Odvtedy som urobila veľa chýb. Rozhodla som sa zle, vybrala som si nesprávnu cestu. No poučila som sa, vrátila som sa späť a dostala som sa tam, kde som chcela byť. A prišli iné možnosti. Lepšie šance. 

Verím, že ľudia sa nemenia, no menia sa ich názory a perspektíva na svet. Kým niekedy, pred niekoľkými rokmi som sa niečoho bála, dnes je zo mňa tzv. "salámista" 😄. Veľa vecí ma netrápi, je mi to jedno. Pretože si žijem svoj život. Taký, ako chcem ja. Podľa mojich pravidiel. Je to sebecké? Možno. No na druhej strane neľutujem veci, ktoré sa udiali alebo ktoré som spravila. A v budúcnosti si nechcem trieskať hlavu, že som žila život podľa názorov alebo pravidiel niekoho iného.

Pretože to život nie je. To je len prežívanie. 

3 komentáre :

  1. Ja neviem, ja sa stále zamyšlam nad konštatovanim že : ludia sa nemenia. Prečo nie??Ja si stále hovorim, že možu sa zmenit, ak chcu. Vidim to na niekolkých ludoch okolo seba... dá sa to.. Neviem... je to taká otazka na dlhšiu diskusiu...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já si taky myslím, že lidé se v zásadě nemění, spíše sami sebe objevují až dojdou do bodu, kdy jim nějaký způsob života skutečně vyhovuje a zůstanou tak :) Mimochodem, ta věta z nadpisu je z písničky cardigan od Taylor Swift, je úžasná, doporučuju poslechnout :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Žít podle sebe sobecké určitě není. Každý máme právo se svým životem a našimi rozhodnutími naložit dle našeho uvážení. Pravda je, že okolí to bohužel mnohdy nechápe. :)

    OdpovedaťOdstrániť