SOCIAL MEDIA

one day

12. mája 2019
Nedávno som čítala jeden text, ktorý mi ostal v hlave ešte celkom dlho. Bol v angličtine a znel:


"It's the oldest story in the world. One day, you're 17 and thinking of someday, and then, quietly and without you really noticing, someday is today and then someday is yesterday and this is your life.. 
We spend so much time wanting, pursuing, wishing. But, ambition is good, chasing things with integrity is good, dreaming is good. 
If you had a friend you knew you'd never see again, what would you say? If you could do one last thing for someone you love, what would it be? Say it. Do it. Don't wait. Nothing lasts forever."


Je to veľmi pravdivé, trochu smutné, no najmä také živé. Pre mňa neskutočne pravdivé. Pretože čím sme starší, ten čas ide nejako rýchlejšie. Ja som si to začala uvedomovať už dávnejšie a vety typu: "Ako ten čas rýchlo letí." beriem už úplne inak, ako keď som bola malá. Beriem ich už tak reálnejšie. Pretože v skutočnosti reálnejšie aj sú. 
Tie dni, kedy sa cítite dobre, ale takisto aj keď sa cítite zle, vám raz budú chýbať, a preto je dôležité užívať si ich. 
Druhá časť toho textu je zameraná skôr na to, čo by ste urobili, ak by ste s človekom boli naposledy. Najhoršie na všetkom je to, že nikdy nevieme, kedy to naposledy je. My s kamarátkami si vždy hovoríme "Vidíme sa zajtra/o pár dní/najbližšie ako sa nám bude dať." Alebo niečo v zmysle: "Píšeme si o chvíľku/zajtra/keď s vrátim domov." Berieme to ako takú samozrejmosť. 
Ten text sa však zaoberá aj tým, že človeka jednoducho stratíme tak, že s ním prerušíme kontakt. A práve preto je dôležité, aby daná osoba vedela, ako nám na nej záleží. Čo cítime a aká pre vás je. Pretože to vždy poteší, keď niekomu povieme, akí vzácni pre nás sú. 

1 komentár :