SOCIAL MEDIA

this is me

1. októbra 2017
Dnes mal vyjsť recept na domáce donuty, ktoré som robila už asi pred dvomi-tromi mesiacmi a stále som sa nedopracovala k tomu, aby som vám ho sem dala. Dnes to však bude iná téma. Úplne odlišný článok, ako je taký oddychový. Dnes vám chcem niečo povedať.



Posledný týždeň (presnejšie asi týždeň a polsa môj pohľad na svet zmenil. Znie to vtipne? Možno, pre niekoho. Ale ja to myslím teraz vážne. Určite aj vy poznáte to, ako si čítate nejaké  články, snažíte sa pozerať na celú situáciu inak, no nejde to. A potom sa to odrazu stane. Niečo sa stane, niekoho stretnete alebo len niečo uvidíte, počujete a je to. Odrazu ste na tom úplne inak. Zistíte, že ste nepotrebovali počúvať nejaké pesničky, čítať si rôzne motivačné články či citáty, pretože ste to akoby pochopili. Alebo ste na tom presne ako ja. Nepochopili ste to, len to proste nechávate plynúť a čakáte, čo sa stane. A dúfate v to najlepšie, čo sa môže stať, pretože aj keď si hovoríte, že to nechcete, vaše podvedomie hovorí niečo úplne iné.

Začala som sa viac venovať čítaniu rôznych článkov, no nie len tak obyčajných, skôr by som povedala, že sú to články, ktoré v sebe majú dušu. Majú v sebe niečo, pretože daná osoba si niečim prešla a v článku píše o svojej skúsenosti. O tom, čo ju ranilo, čo ju tešilo alebo čo sa danej osobe páčilo. Práve preto milujem takéto články. Sú plné citov, emócií a vy viete, že nečítate len nejaké vety, ktoré sú poskladané z ničoho. Je to niečo plné myšlienok.

Keď už hovoríme o tých článkoch, čítala som jeden, ktorý hovoril niečo o znameniach. Úprimne, horoskopy si nečítam, neverím tomu, no tento článok ma zaujal a tak som si ho prečítala. Už ani neviem presne, čo v ňom bolo, no niečo si z toho pamätám. Písalo sa tam o tom, že človek v mojom znamení si dokáže prejsť aj peklom len pre to, aby sa k danej osobe, ktorá to zapríčinila mohol vrátiť. Hneď v tejto vete som sa zasekla a hovorím si, veď to je presne o mne.. Ďalej som ani nemusela pokračovať, pretože som vedela, že to bude úplne vystihovať celú moju osobnosť, no pokračovala som.
...pocity prežívajú hlboko a nemajú najmenší problém vyjadriť ich ... 
A tu sa môžeme znova zastaviť. Táto veta ma aj trochu pobavila, pretože som taká. Páčiš sa mi alebo ťa mám rada? Jednoducho ti to poviem. Sama neviem prečo. Jednoducho cítim potrebu povedať človeku, ktorého mám rada, skutočnosť. S týmto ma napadol ďalší citát, ktorý spomeniem hneď, keď dokončím toto.
...budú s človekom komunikovať otvorene... 
Niekedy mi to až vadí, aká som úprimná, ako chcem ľuďom dobre a dopadne to presne naopak, ako som chcela.
Vraciam sa k citátu, ktorý som spomínala vyššie:
"Želala by som si, aby ľudia prosto povedali, čo cítia. Ako napríklad: "Hej, nepáči sa mi, ako sa správaš," alebo "Hej páčiš sa mi," alebo "Počuj, naozaj mi chýbaš," a nikto by to nebral ako zúfalé. Prečo nemôže byť každý úplne úprimný a ušetriť ostatným trápenie?" - Som Idealista
Vystihuje ma to. Jednoducho, úprimnosť je pre mňa niečo normálne. Nebudem tu teraz hovoriť, že som v živote neklamala a vždy som hovorila pravdu, ale väčšinou sa ju snažím hovoriť.
Niekedy je úprimnosť to najlepšie, čo môžete urobiť. Povedať človeku to, čo naozaj potrebuje počuť. Je lepšie danú osobu odignorovať alebo ju ťahať za nos? Na čo je niečo také dobré? Nikdy som nechápala niektorých ľudí, ktorí sa o niečo takéto snažili. Veď je to len trápenie, nie? Ja si vždy radšej vypočujem pravdu, ako keby som mala počúvať nejaké klamstvá, ktoré by sa po čase aj tak vytratili. Síce sa vždy snažím vyhýbať ľuďom, ktorí by mi mohli ublížiť, niekedy to nejde. Niekedy jednoducho ublížia, aj keď to možno na začiatku nechceli.. Možno nechceli byť tí, ktorí viac neodpíšu na správy, na ktorých odpoveď treba čakať tri dni, na ktorých nikdy nenarazíš, pretože sa ti vyhýbajú alebo tí, ktorí ťa viac nepozdravia. Len sa jednoducho zmenila situácia a ty už nie si pre nich ten, kto si bol...
Od ľudí už neočakávam nič. Vždy som od nich očakávala asi až príliš a mnohokrát sklamali. Teraz jednoducho neočakávam nič, a preto sa občas stane, že príjemne prekvapia.

A ja? Ja odpúšťam. Pretože som raz taká. Aj keď mi niekto ublíži, jednoducho by som nedokázala len tak neodpustiť. Nemohla by som pokračovať ďalej, nemohla by som sa ďalej rozvíjať.
Na začiatku mi to vadilo, dnes už nie. Som dosť silná prežiť sklamanie od ostatných ľudí, pretože viem, že najlepšie sa môžem spoľahnúť len sama na seba. To, čo má prísť príde, nebojím sa sklamaní a bolesti, pretože bez toho by to nebolo to pravé :)
Aby som nejako zakončila tento dlhý článok.. za tento týždeň a pol sa cítim, akoby som dospela. Akoby som pochopila omnoho viac, než za niekoľko mesiacov.. A za to som vďačná.

13 komentárov :

  1. Wow. Wow. Wow. Napísala si to úžasne! Podľa mňa nejde len tak o znamenie. Každý človek predsa môže povedať pravdu. No väčšinou sa stane opak a klamú. Aj ja som občas bojím povedať pravdu. A ty si ma práve dnes inšpirovala aby som ju už vždy hovorila. Veľmi mi tvoj článok pomohol. Ďakujem! :)

    www.annslifea.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! Som rada, že sa článok páčil a trochu možno aj pomohol :)

      Odstrániť
  2. Tak to jsme si asi dost podobné. Taky jsem zastánce upřímnosti a nesnesu, když mi někdo lže do obličeje a nebo si sám něco nalhává a nic nepřizná, i když je to úplně očividné. Třeba když se něco kazí, tak je podle mě dobré si to přiznat a společně to vyřešit, a ne se snažit dělat, jakože nic. To zní možná trochu obecně, ale snad mě chápeš. A s odpouštěním to mám tak nějak napůl. Některé věci prostě neřeším, snad na ně i zapomenu. Ale pokud mě ten člověk opravdu zraní, pak na to prostě nikdy nezapomenu...
    Young, wild and free

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úplne chápem ako to myslíš. Jednoducho niekedy je potrebné byť úprimný. A je to najlepšia vec :)
      Ďakujem za krásny komentár!

      Odstrániť
  3. Pěkný článek, mám také ráda články, v kterých se autor zamýšlí nad něčím, občas si z nich něco vezmu a občas se je snažím psát i sama.
    Jinak úpřimnost... někdy škodí, někdy je fajn, každý to má asi jinak... já osobně se snažím být úpřimná, ale jsou situace, kdy malý klam neuškodí... i když tak úplně nejsem a s tím odpuštěním, pokud to čtu dobře, to máme úplně stejné. :)

    Somethingbykate

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, ako hovoríš, niekedy je potrebné aj malé klamstvo, ale nie pavučina lží. Ďakujem za krásny komentár! :)

      Odstrániť
  4. Napsala si to krásně a otevřeně. Já raději říkám pravdu, někdy je to těžké a mě samotnou to bolí, ale vím, že lež mi bolela mnohem mnohem víc :)


    thewaybya.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, lži a klamstvá bolia viac. Ďakujem za krásny komentár ☺️

      Odstrániť
  5. S tím odpouštěním mám také problém, občas odpustím někomu, kdo si to vážně nezaslouží. Jsem někdy až moc hodná, upřímná a lidi mi pak s prominutím s*rou na hlavu. Taky dělám chyby, ale to že jsem moc obětavá se mi skoro vždycky vymstí a můžu jen o málo lidech říct, že mi říkají pravdu a mohu jim věřit. Pěkné zamyšlení :)

    LADY LENNA

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tomto smere sme uplne rovnaké. Mnohokrát aj ja odpustím niekomu, kto si to vôbec nezasluži..

      Odstrániť
  6. Krásny článok aj ten citát. Mám úplne rovnaké pocity ! :)
    partofnicol.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nevím, co jsi za znamení, ale mám to dost stejně. Jakmile se mi někdo líbí, hned o tom ví :D nedokážu to v sobě udržet

    https://wantbefitm.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť