19. augusta 2017

the worst time of my life

Nedávno som spomínala v jednom článku, že som niečo pochopila. Narážala som už viackrát na horšie obdobie v mojom živote, no nikdy som nepovedala o tom nič viac. Nechcela som. Videla som však, že vás článok zaujal a chceli ste vedieť o tom viac, tak som sa rozhodla, že ja vám aj viac poviem. Pretože, keď môžem aspoň nejako pomôcť, prečo to neurobiť?

Na mojom blogu sa rada vyjadrujem k úplne všetkým témam, dokonca aj k tým, ktoré sú pre mnohých úplne tabu. Prečo sa nevyjadriť k niečomu, čo ostatní zametajú pod koberec a nechcú o tom hovoriť, pretože je to zlé pre spoločnosť alebo je to príliš citlivá téma? Aj ja som už dávno rozmýšľala či o tomto hovoriť alebo nie, pretože to je veľmi ťažké, no rozhodla som sa, že vám o tom predsa len poviem. Chcem byť úprimná, ako vždy.
Síce chcem byť úprimná, no nebudem rozoberať každý detail, ktorý sa v minulosti stal. Chcem mať nejaké súkromie, takže vám poviem len nejakú časť k tomu, aby ste ma úplne pochopili. Na tento článok som musela asi fakt "vyzrieť", pretože pred rokom či dvomi by som vám o tom nenapísala absolútne nič. Bolo to tabu aj pre mňa.
Pred štyrmi rokmi som sa potýkala s poruchami príjmu potravy. Nie je ľahké to vôbec napísať, nie o tom ešte hovoriť takto na verejnosti. Vždy, keď sa začne táto téma niekde, kde som, ako napríklad v škole, medzi priateľmi či doma, nastane hustá a napätá atmosféra. Niet sa ani čomu čudovať, pretože je to niečo, čo ma poznačilo na celý život. Pomaly si to však už ani neuvedomujem, pretože je to história, ktorá sa viac opakovať nebude. Aby ste boli v obraze, pretože porúch príjmu potravy je niekoľko, bola to anorexia. To slovo neznášam, nevyslovujem a nejako sa mu oblúkom vyhýbam. Dnes však nie. Už som dosť silná na to, aby som o tom hovorila.
S touto zákernou psychickou chorobou som bojovala rok. Bol to najhorší rok v mojom živote. Sama neviem, ako som do toho mohla padnúť, ako sa to mohlo stať. Nikdy som nemala nejaké problémy so svojou postavou. Bola som s ňou spokojná. Jednoducho sa to stalo, nezmením to, čo bolo.
Najviac na všetkom ma mrzí hlavne to, že som spôsobovala bolesť svojim najbližším. Rodine, priateľom a ľuďom, ktorým na mne záleží. Tí trpeli niekedy viac, ako ja, pretože som si v tom čase neuvedomovala to, čo robím. Je mi to naozaj ľúto a vždy aj bude.
Práve "vďaka" tomuto som pochopila, čo všetko môžem dokázať v živote, keď sa dám dokopy. Celý ten rok, ktorý sa mi toto dialo ma nič, absolútne nič nebavilo. Nebavilo ma fotografovanie, ktoré som niekedy milovala, nebavilo ma písanie blogu, s ktorým som vtedy začínala.
September 2014 však bol začiatok celého ozdravovania a lepšieho života, ktorý mi začínal. Som neskutočne rada, že som sa z toho dostala, pretože som zistila, koľko skvelých ľudí mám v okolí. Moje kamarátky, ktoré ma vždy podržali.
Práve vtedy som začala písať tento blog. Začala som znova fotiť a robiť to, čo ma baví. Za tých pár rokov som získala toho omnoho viac, ako za celý svoj život. Neskutočne si vážim každej pracovnej príležitosti, ktorá mi pomohla rásť a byť stále lepšou, ďakujem za vás, sledovateľov, ktorí sledujete môj blog a čítate moje články a samozrejme, celej mojej rodine a priateľom, ktorí vždy stáli pri mne (vy viete baby, ktoré to ste) .
Nikdy by som nemala odvahu napísať ten článok, ak by som nezačala mať rada samú seba. A viete, kedy sa to stalo? Presne pred mesiacom. Nehovorím, že som neznášala samú seba a nemala som sa rada. To nie. Problém bol v tom, že som bola stále so sebou nespokojná. Neustále som riešila doslova sprostosti, ktoré som nemusela. Teraz mám síce na sebe o pár kíl viac, ako pred pol rokom, kedy som nebola spokojná, no mám sa rada. Veľmi. Pochopila som, že šťastie a lásku k samej sebe nedostanem, keď uvidím na váhe najnižšie číslo, aké sa dá. Viem, že nejaké kilá, ktoré som nabrala jednoducho zhodím, no postupne. Nie za týždeň či mesiac. Postupne a zdravo. Nebojím sa ani o tomto hovoriť. Niektoré baby sa hanbia za to, že majú pár kíl na sebe. Hej, aj ja som sa hanbila, no pochopila som, že to, koľko kíl máme nie je to, ako nás ľudia vnímajú. Ide o úplne niečo iné.
Teraz som zdravá, mám husté vlasy, ktoré mi nepadajú každým jemným dotykom a som šťastná. Nemením nálady z minúty na minútu. Neustále sa smejem a hlavne ŽIJEM.

22 komentárov so far

  1. Jsem moc ráda, že jsi se z anorexie dostala, určitě to nebylo lehký období, muselo být těžký si tím vším projít, ale nejdůležitejší je, že tuhle kapitolu života máš už za sebou :)

    Another Dominika

    OdpovedaťOdstrániť
  2. That’s cool post!
    Can you follow me? I follow you :)

    Have a nice day!
    murasakiiroanu.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Som rada že si sa z toho dostala ja osobne som strašne chudá a neviem ako mám priberať. No anorexia ma chvalabohu netrápi. Držím prsty!

    www.annslifea.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vůbec si nedokážu takové období představit, ale určitě dobře, že si se z toho dostala! Jsi silná holka :)

    https://thewaybya.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jsem rádak, že jsi se z toho dostala. Tohle muselo být strašně těžké napsat, jsou věci, se kterými se svěřuje strašně těžko. Je vidět, že už jsi se přes to vážně přenesla, aspoň tak, jak to jen jde, a věříš sama sobě dost na to, aby ti nevadilo o takových věcech psát. Ani si neumím představit, jaký posun to pro tebe musí být. Tohle jenom dokazuje, jak silná jsi byla a pořád jsi. Doufám, že ti tahle vnitřní síla napořád vydrží :)
    michelle-and-her-world.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi! Snažím sa byť čo najsilnejšia :)

      Odstrániť
  6. Som veľmi rada že už je to všetko v poriadku a tiež že sa nebojíš sa o tom aj rozpísať :) ja som tiež mala asi pred rokom hrozné obdobie, kedy som nevedela, čo je vlastne so mnou,nič ma nebavilo, no všetko to bolo psychikou a nakoniec som sa dala dokopy:) ale to je hlavné, že si šťastná, vždy:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úplne ťa chápem.. niekedy je to jednoducho veľmi ťažké a musíme sa cez nejaké obdobia dostať :)

      Odstrániť
  7. Super článek, je skvělý, že se máš ráda taková jaká jseš a že ses o svůj příběh podělila. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Fuha, tak to je riadne priznanie, obdivujem ta, že si s niečim takým vyšla von. Ale ako píšeš, musíš to už proste mať za sebou, ked dokážeš o tom hovorit. SUper, držím palce, aby si do toho už nikdy nespadla a venovala sa tomu, čo ta bavi.
    Štýl ženy

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Nadik, ani nevieš aká som na teba pyšná ❤️

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Všechno dobře dopadlo.
    Znám pár lidí, kteří s tadytím měli problém. Pro mě je to něco nepochopitelnýho, jelikož mám všechno solidně na háku.


    Prolhaná Mrcha

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som počula tiež viac príbehov, ktoré dopadli aj zle, no som rada, že sa to netýkalo mňa. Niekedy je povaha, akú máš ty asi najlepšia :)

      Odstrániť

The Colorful Thoughts © . Template by JiveHype.co.
Posts RSS . Comments RSS